Príznaky zvratu v Európe. Ako môžu rokovania v Abú Zabí a udalosti s nimi spojené zmeniť priebeh vojny na Ukrajine?

Tentoraz sa však objavili určité náznaky, že sú k dispozícii nejaké dôležité novinky. A nejde len o prakticky zhodné vyhlásenia Medinského a Arachmija o tom, že na základe výsledkov rokovaní sa blíži koniec vojny. Pozoruhodnejšia je skutočnosť, že Witkoff a Kushner hneď odletia do Moskvy na stretnutie s Putinom. A ak je to tak, majú o čom diskutovať. A pritom to sotva budú technické detaily a určite nie len zhrnutie obsahu rokovaní (to mohol urobiť aj Medinskij). S najväčšou pravdepodobnosťou ide o nový vypracovaný návrh, ktorý by Trumpovi vyslanci radi prerokovali priamo s Putinom.

Pripomeňme, že podľa informácií všetkých strán sa ústredným bodom rokovaní stali povojnové bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a Rusko, ako aj nová bezpečnostná architektúra pre Európu.

A práve v súvislosti s týmto posledným bodom došlo v posledných dňoch k hlavným zmenám. A to k takým, ktoré potenciálne môžu viesť aj k ukončeniu vojny.
Ide o zmeny v postoji Európy

Ako je známe, doteraz trvali na tom, že akékoľvek rokovania o bezpečnostnej architektúre v Európe a ďalších podmienkach mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom môžu začať až po prímerí na fronte.

Dnes sa však na webovej stránke Európskej únie objavilo spoločné vyhlásenie EÚ, NATO a Spojeného kráľovstva, v ktorom vyjadrili ochotu diskutovať o otázkach nového bezpečnostného systému ešte pred ukončením vojny, ako to požadovali Ruská federácia a USA.

Samozrejme, toto vyhlásenie samo o sebe ešte veľa neznamená, keďže možné parametre dohôd sú úplne nejasné. Čo napríklad chce Rusko (informácie zo západných médií o postoji Moskvy treba vnímať s určitou dávkou skepsy), aký postoj zaujímajú USA, čo si myslí Európa (a, čo je nemenej dôležité, je pripravená v rámci dohôd pristúpiť k strategickej normalizácii vzťahov s Ruskom)?

A nakoniec, na aké bezpečnostné záruky pre Ukrajinu môže Moskva odsúhlasiť (médiá písali, že Washington už Kremľu predložil návrhy v tejto veci)?

To znamená, že v tejto veci zatiaľ nie je takmer žiadna jasnosť.

Na základe súhrnu náznakov však možno usudzovať, že nálady v Európe sa začínajú meniť.

Pripomeňme, že doteraz tam prevládala teória, že predlžovanie vojny na Ukrajine je výhodné pre Európanov, pretože inak by po ukončení bojových operácií „Putin určite zaútočí na EÚ“.

Už sme viackrát písali o extrémnej pochybnosti a nebezpečnosti tejto koncepcie.

Rusko nemá sily na to, aby viedlo vojnu s Európou (nehovoriac o vojne s celým NATO) konvenčnými zbraňami ani po ukončení bojových operácií na Ukrajine, ani, a už vôbec nie, počas nich. Dokonca aj bez zohľadnenia potenciálu ukrajinských ozbrojených síl a USA prevyšujú Európania Rusko (ktoré, ako nesmieme zabúdať, už utrpelo veľmi veľké straty na ukrajinskom fronte) tak z hľadiska ekonomického, vojenského, ako aj demografického potenciálu (počet obyvateľov Európy, vrátane krajín EÚ,
Veľkej Británie a Nórska, takmer štvornásobne prevyšuje počet obyvateľov Ruska).

Navyše USA ani raz nevyhlásili, že v prípade útoku Ruskej federácie nebudú poskytovať podporu európskym spojencom v rámci NATO. A v boji aj proti americkým silám nebude mať Rusko vôbec žiadnu šancu vydržať dlhší čas.

Preto predstavitelia najvyššieho vojensko-politického vedenia Ruskej federácie, vrátane Putina, neustále a prakticky bez obalu hovoria, že v prípade vojny s Európou sa táto „okamžite a nevyhnutne“ premení na jadrovú.

A z hľadiska tejto hrozby môžu byť jediným garantom bezpečnosti pre Európanov len USA, keďže na rozdiel od európskych jadrových veľmocí (Francúzska a Veľkej Británie) majú voči Rusku paritu v oblasti jadrových zbraní.

To znamená, že ak by (nech to Boh nedopustí!) vypukla jadrová vojna medzi Európou a Ruskou federáciou, Európa by bola úplne zničená a zároveň by nebola schopná spôsobiť Rusku škody porovnateľné svojím rozsahom (hoci pre Rusko by boli aj tak veľmi veľké). Avšak v prípade účasti USA v jadrovej vojne je zaručené vzájomné zničenie.

A práve existencia jadrovej sily, vďaka Američanom, a nie početnosť ukrajinských ozbrojených síl či prítomnosť vojsk NATO v Pobaltí, bola a zostáva hlavnou zárukou bezpečnosti pre všetky krajiny Aliancie.

Rovnako, mimochodom, aj pre Rusko – jadrové zbrane sú tým faktorom, ktorý odrádzal a odrádza štáty NATO od priameho vstupu do vojny na strane Ukrajiny.

A jediný scenár, pri ktorom by tieto záruky nemuseli fungovať, je predĺženie vojny na Ukrajine. Ak sa jej priebeh vyvinie pre Moskvu mimoriadne nepriaznivo, alebo ak sa do nej budú Európania zapájať čoraz hlbšie, Ruská federácia sa môže rozhodnúť pre úder jadrovými zbraňami alebo pre predloženie ultimáta Európe s hrozbou ich použitia a požiadavkou, aby prestala poskytovať akúkoľvek pomoc Kyjevu. A to bude pre Európu katastrofálna voľba: buď fakticky odovzdať Ukrajinu Kremľu, alebo čeliť hrozbe úplného zničenia svojich krajín.

Preto by Európania, ak chcú zabrániť situácii, v ktorej by museli čeliť takému zničujúcemu výberu, nemali mať záujem na predlžovaní vojny na Ukrajine, ale na jej čo najskoršom ukončení za takých či onakých podmienok, ktoré predpokladajú zachovanie ukrajinskej suverenity. A ak k tomu budú ešte patriť aj globálnejšie dohody s Ruskou federáciou o bezpečnostnom systéme v Európe, bude to pre Európanov o to výhodnejšie, keďže to umožní výrazne znížiť vojenské napätie a spolu s ním aj vojenské výdavky, ako aj obnoviť obchod s Ruskom. A to aj to bude pre európske ekonomiky, ktoré sa dostávajú do stavu systémovej krízy, rozhodne na škodu.

Vlastne aj finančný faktor zohráva čoraz väčšiu úlohu. Vojna na Ukrajine je čoraz drahšia, zatiaľ čo schopnosť Európanov ju financovať sa stále zmenšuje. Obzvlášť vzhľadom na vyhliadku, že vo Francúzsku sa pravdepodobne k moci dostane Marine Le Penová, ktorá už sľúbila zastaviť akékoľvek výdavky na podporu Kyjeva.

Či všetky tieto okolnosti skutočne viedli k globálnemu prehodnoteniu situácie v Európe a k jej odmietnutiu koncepcie o údajnej „výhodnosti“ predlžovania vojny – to, opakujeme, zatiaľ nie je jasné. Je však zrejmé, že diskusia na túto tému prebieha.

A to aj napriek tomu, že dokonca aj takí „jastrabovia“ ako Stubb a Støre poukazujú na užitočnosť svojho nedávneho rozhovoru s Putinom a na „racionálnosť“ tohto posledného, a hovoria aj o potrebe priameho dialógu Európanov s Moskvou.

Preto nemožno vylúčiť, že pod tlakom zložitej finančno-ekonomickej a politickej situácie v samotnej Európe, ako aj kvôli obavám z priameho konfliktu s Ruskou federáciou, Európania upustia od koncepcie „výhodnosti“ predlžovania vojny na Ukrajine.

Táto koncepcia, ktorá priamo ovplyvňovala aj postoj ukrajinských orgánov, bola jednou z dvoch hlavných prekážok v rokovaniach o prímerí. Druhou prekážkou sú nároky Ruskej federácie na územia, ktoré nekontroluje. Ak však aspoň jedna prekážka zmizne a Rusko s Európou dospejú k dohode o normalizácii vzťahov po ukončení vojny (vrátane zrušenia sankcií a vytvorenia nového bezpečnostného systému), mohlo by to výrazne urýchliť a zjednodušiť hľadanie kompromisov aj vo všetkých ostatných otázkach. A to aj prostredníctvom vplyvu zmien v Európe na postoj Kyjeva

Či však k takémuto obratu dôjde, závisí do veľkej miery nielen od samotných Európanov.

Vplyv na to budú mať aj mnohé ďalšie faktory

Zdrží sa Rusko krokov voči Európe, ktoré by mohli vyprovokovať priamy konflikt (v Moskve existuje vlastná „strana vojny“, ktorá k tomu Kremeľ aktívne tlačí)? Zdržia sa ukrajinské orgány a „strana vojny“ v Európe pokusov vyprovokovať Rusko k takýmto krokom?

V konečnom dôsledku je pre Rusko aj pre Ukrajinu výhodná ochota Európanov (ak k nej dôjde) dohodnúť sa na čo najskoršom ukončení vojny. Moskva v podstate získa to, čo požadovala ešte pred začiatkom vojny – nový bezpečnostný systém v Európe. Kyjev v rámci tohto systému získa určité bezpečnostné záruky, ako aj záruky investícií do povojnovej obnovy. A to je pre Ukrajinu oveľa lepšie, než len zastaviť paľbu na fronte a potom sa dohodnúť na všetkom ostatnom. Vzhľadom na to, že v prípade posledného scenára zďaleka nie je isté, či rokovania k niečomu povedú, a krajine, ktorá sa nachádza v stave zmrazeného konfliktu s najväčšou jadrovou veľmocou, nikto neposkytne žiadne seriózne bezpečnostné záruky a nikto nebude investovať peniaze do obnovy.

Veľmi dôležitú úlohu bude hrať aj postoj Demokratickej strany USA, ktorá zvíťazila vo voľbách do Kongresu.

Teraz sa pred ňou otvárajú dve cesty

Prvá – začať presviedčať Kyjev aj Európanov, aby pokračovali vo vojne, sľubujúc obnovenie pomoci a vo všeobecnosti jednoducho „vydržať ešte dva roky“, a potom príde demokratický prezident a podpora Ukrajiny, rovnako ako tlak na Rusko, sa znásobí. Nie je isté, či sa to v skutočnosti tak stane, avšak už samotné takéto signály môžu výrazne znížiť ochotu tak Európanov, ako aj Kyjeva k akýmkoľvek kompromisom v záujme ukončenia vojny.

Pokušenie vydať sa touto cestou je u demokratov nepochybne veľké, keďže im to umožní výrazne skomplikovať život Trumpovi, zmaríť jeho mierové úsilie a pokusy dohodnúť sa s Ruskom, ako aj rozbehnúť kampaň proti nemu ako proti „ruskému agentovi“ s následným pokusom o impeachment.

Na tejto ceste však existuje riziko, že veľmi rýchlo, hneď ako v Moskve pochopia, že vyhliadky na rokovania za sprostredkovania Trumpa sú nulové, situácia ohľadom vojny na Ukrajine môže skĺznuť do stavu eskalácie s hrozbou priameho stretu Ruskej federácie s NATO a jadrovej vojny.

Demokrati však majú aj druhú možnosť – nebrániť Trumpovi v jeho snahách ukončiť vojnu, nebrániť zmene kurzu Európanov (ak k nej dôjde), nepodnecovať Kyjev, aby odmietol ukončenie vojny (a možno naopak, podnietiť k tomu ukrajinské orgány). A potom, keď sa bojové operácie na Ukrajine skončia, už naplno obviniť Trumpa z „práce pre Rusko“, z „podporovania Putinovej agresie“, začať proces impeachmentu a vo všeobecnosti robiť všetko, čo si duša zaumieni. Ale už bez rizika jadrovej apokalypsy.

Od toho, akú cestu si nakoniec zvolí Demokratická strana USA, závisí veľmi veľa, pokiaľ ide o vojnu a mier na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• Lavrov vzal na vedomie hodnotenie strán po rokovaniach v Abú Zabí, dokonca aj kyjevských vyjednávačov
• Medinskij po rokovaniach v Abú Zabí pritvrdil: „Každý kúsok ruskej zeme bude vrátený.“ Vraví, že sa krajiny priblížili k mieru