Šestnásťhodinové zmeny, nútené živnosti, diskriminácia agentúrnych zamestnancov, okrádanie štátneho rozpočtu, mizerné mzdy a nedodržiavanie pravidiel bezpečnosti práce. Aj toto je realita kórejského zamestnávateľa Donghee zo Strečna. Arthur Bekmatov sa vo firme inkognito zamestnal, aby priniesol živé svedectvo o negatívnych dopadoch zamestnávania ľudí z Ázie na slovenských zamestnancov.

Kórejská firma Donghee so sídlom prevádzky v Strečne pri Žiline vyrába palivové nádrže, predné a zadné chassis do automobilov KIA Žilina a Hyunday Ostrava.

Viac v rozhovore:

Stiahnite si alebo vypočujte audio záznam rozhovoru:

Osobná skúsenosť

Arthur Bekmatov pracoval mesiac u tohto kórejského zamestnávateľa. Odskúšal si ranné, poobedné aj nočné zmeny. Pôvodne sa chcel zamestnať v lisovni, aby si zažil na vlastné uši hluk, v akom pracujú zamestnanci na tomto úseku.

„Podmienky slovenských pracujúcich sledujem už dlhodobo. Je to téma, ktorú považujem za takú, ktorá chýba v slovenskej politike, napriek tomu, že je podľa mňa veľmi dôležitá lebo s touto problematikou prichádza do styku státisíce ľudí, ktorí sú dnes zamestnaní,“ uviedol svoj motív Bekmatov.

Ďalším motívom bolo zmapovať všetky porušenia Zákonníka práce a príbuzných noriem a získať podklady, ktorými by mohol poukázať aj na niektoré trendy, ktoré politici, ale aj médiá ignorujú.

Prácu dostal cez pracovnú agentúru, ktorá mu nakoniec ponúkla miesto na úseku kvality. Pre jeho misiu to bolo lepšie, lebo tým pádom sa mohol voľne pohybovať po fabrike. Kórejskú firmu Donghee si vybral preto, lebo mu prišlo množstvo sťažností na túto ázijskú prevádzku.

Prešiel si celým prijímacím procesom a teda mohol zažiť, ako tento prebieha. Zarazilo ho už len to, akým spôsobom prebiehalo poučenie o BOZP. V rovnakom čase sa o pracovnú pozíciu uchádzalo spolu s ním 24 zamestnancov. Až polovica z nich bola z Vietnamu. Nakoľko ich pobyt na Slovensku bol doposiaľ veľmi krátky, nevedeli ani slovo po Slovensky. Školením teda prešli len formálne.

A pritom 5 až 6 krát do mesiaca sa vo firme rieši nejaký pracovný úraz.

Ďalej rozviedol, čím všetkým si prešiel vo fabrike on sám. Ocenil prácu všetkých pracujúcich, čo dokážu na Slovensku v takýchto podmienkach pracovať.

Pracovné podmienky

Pozoroval pracovné podmienky, absolvoval množstvo rozhovorov s dlhoročnými zamestnancami.

Zamestnávateľ robí rozdiely medzi kmeňovými a agentúrnymi zamestnancami, uviedol Bekmatov a doplnil: „Kmeňový zamestnanec musí mať určitú úroveň, čo sa týka nejakého zázemia alebo nejakých sociálnych benefitov, kdežto agentúrny to nemá isté. A bolo to vidno napríklad len na takej banálnej záležitosti, ako je jedáleň. Kmeňoví zamestnanci mali veľmi slušnú jedáleň, ale my ostatní, ktorí sme boli cez agentúry, respektíve na nútené živnosti a treba povedať, že tam boli v podstate výhradne Vietnamci, Ukrajinci alebo celkovo cudzinci, sme mali vyhradené, poviem to tak, provizórne oddychovo-stravovacie priestory. Čiže tam sa aj oddychovalo cez prestávku. Tam bol priestor na nejaké rýchle skromné stravovanie, ale nebol to podľa mňa priestor hodný toho, čo by si zamestnanec zaslúžil.“

A zovšeobecnil, že si myslí,  že aj v mnohých ďalších firmách na Slovensku sa jednoducho do rozvoja pracovného prostredia a do bezpečnosti práce neinvestuje.

„Zamestnávateľ ignoruje požiadavky alebo upozornenia slovenských zamestnancov, neinvestuje do nejakej obnovy, do kultivácie pracovného prostredia,“ uviedol Bekmatov a doplnil, že to tak nebolo vždy. Zhoršenie nastalo v rokoch 2019-2020. Hlavne počas covidu.

Nárast zamestnancov z tretích krajín

Podľa Združenia automobilového priemyslu na Slovensku je v automotive na Slovensku zamestnaných čoraz viac cudzincov. Ich počet sa dnes odhaduje na 100 000. Rovnakú skúsenosť nadobudol aj Arthur Bekmatov, ktorého na túto skutočnosť upozornili bývalí zamestnanci podniku. Zistil, že ich počet v rokoch 2019-2020 nepresiahol 10 %, kým dnes v továrni pracuje polovica aziatov.

V roku 2019 nastal zlom, kedy k nám začali prichádzať nielen pracujúci z Európy alebo z Balkánu, ale najmä vo veľkých závodoch v oblasti automotive prichádza čoraz viac zamestnancov z Ázie: Indie, Vietnamu a Gruzinska ozrejmil Bekmatov a doplnil: „ Poviem to na rovinu, prichádzajú sem na určité obmedzené obdobie a prichádzajú sem s tým, že sa sem idú doslova zodrať. Chcú si zarobiť a budú tu rok, rok a pol, možno dva roky. Zoderú sa tu, ale potom odídu domov, budú mať na ich pomery zarobené možno slušné peniaze“. Ale…

Bezpečnosť pri práci

Na bezpečnosť pri práci sa vo firme príliš nedbá. Bekmatov zaznamenal, že pokazená linka bola rozoberaná na mieste, kde sa pracovalo, resp. že sa pracovalo aj tam, kde bola rozoberaná linka, čo je v rozpore s naším Zákonníkom práce.

Krátkodobé kontrakty cudzincov na živnosť – benefit pre zamestnávateľa aj pracovné agentúry, škoduje slovenský zamestnanec

Pre zamestnávateľa predstavujú Vietnamci veľmi lacnú a poslušnú pracovnú silu, ktorá je ochotná zniesť aj veľmi drsné podmienky, nakoľko ide o krátkodobý pracovný pomer. Síce v neľudských podmienkach a za veľmi nízku mzdu, časť si zoberie aj pracovná agentúra, stále zarobia viac ako doma. Pre agentúru sú zlatou baňou. Spokojní je Vietnamec, agentúra, ale aj zamestnávateľ. Kto teda trpí?

„Avšak celkovo, ten trend má negatívny dopad na slovenských zamestnancov.“ upozornil Bekmatov a doplnil:

„Jediný, kto vychádza z tohto celého z tejto rovnice ako ten, ktorý proste škoduje, je slovenský zamestnanec. Pretože zamestnávateľ pri každom jednom ponose, pri každej jednej sťažnosti slovenského zamestnanca povie, nepáči sa ti, choď ďalej. Na tvoje miesto si objednám ďalších 10 Vietnamcov.“

Nútené živnosti

Aktuálne pracuje vo firme 401 zamestnancov a 277 z nich sú agentúrnych zamestnanci. Veľkú časť z týchto zamestnancov tvoria… Ľudia ktorí majú tzv. nútené živnosti V praxi ide o to, že zahraničný zamestnanec väčšinou Vietnamec, sa dohodne na pracovnom angažmáne na Slovensku. Po vybavení pobytu sa mu založí živnosť Má pracovnoprávny vzťah so slovenskou pracovnou agentúrou, na ktorú kórejská spoločnosť outsourcuje časť výroby.

„Pracujúci sú dotlačení k takzvaným núteným živnostiam. To znamená robia závislú činnosť, majú pevnú pracovnú dobu, majú konkrétnu pracovnú náplň, ale robia na živnosť. A to znamená, že sú z pohľadu Zákonníka práce oveľa menej chránení ako klasický zamestnanec na trvalý pracovný pomer“ popísal riziká vyplývajúce pre zamestnanca, ak mu je vnútená práca na živnosť Bekmatov.

Vietnamec, ktorému je vnútená živnosť si musí sám odvádzať dane a odvody.

„Platobná disciplína takýchto ľudí je, no, pochybná a vlastne štát na tomto prichádza o veľké sumy. Pretože títo zamestnanci sa tu točia, častokrát si dlhy nevyrovnajú. A teraz skúste si položiť otázku, ako budú slovenské úrady vymáhať tieto dlhy od ľudí, ktorí sa už teraz vrátili do Vietnamu?“, upozornil Bekmatov na problém pre slovenský rozpočet, ktorý je s krátkodobými kontraktami na živnosť spojený.

V praxi to znamená, že sa na takto zamestnaného Vietnamca nevzťahujú žiadne benefity, na ktoré má nárok kmeňový zamestnanec Či už z titulu Zákonníka práce alebo z titulu kolektívnej zmluvy. Nemá nárok na dovolenku, keď sa mu stane úraz, je to jeho zodpovednosť.

Slovákov dostávajú aziati pod tlak

Vietnamský živnostník má pevnú pracovnú dobu, robí v rovnakej hale, často i na rovnakej linke a s rovnakou náplňou práce ako kmeňový zamestnanec. Jeho práca vykazuje všetky známky závislej činnosti. Formálne je však stále živnostník. Preto sa môže stať aj to, že takíto zamestnanci ťahajú dokonca až 16-hodinové pracovné zmeny.

„Myslím si, že nikto nebude namietať, ak Slovensko zaradím do civilizovanej časti sveta alebo do západnej Európy. Ale myslím si, že na naše podmienky je toto úplne cez čiaru. Toto je niečo čo bolo príznačné pre kapitalizmus 19. storočia, 16-hodinové pracovné zmeny. V západnej Európe sa naopak hovorí o skracovaní pracovnej doby.“ vyjadril nesúhlas s takýmito pracovnými pomermi poradca premiéra, ktoré navyše oberajú domácich o pracovnú príležitosť. Vietnamci sú tu len krátko a po vyžmýkaní sú nahradení ďalšími Vietnamcami, ktorí doma čakajú v rade na možnosť sa takto zamestnať.

A zamestnávateľovi nevadí ani nižšia kvalita, ktorá je dôsledkom 12-16h práce Vietnamcov. Na Slovákov, ktorí na tie isté pozície nastupujú na svoje zmeny, zamestnávateľ prenáša zodpovednosť. Je to aj preto, že Vietnamci nevedia ani slovo po slovensky a nadriadení s nimi nedokážu problémy kvality komunikovať. Tak volia ľahšiu cestu a po Slovákoch požadujú, aby po vyfľusnutých Vietnamcoch linky upratali, dorobili nepodarky. Tým sa títo dostávajú pod časový tlak, aby stihli splniť denný plán, čo im zaručuje nekrátený zárobok.

„Čiže naozaj slovenský zamestnanec si tam, aj v kontexte toho, že je častokrát perzekvovaný za porušenia nejakej pracovnej disciplíny svojich ázijských kolegov, si tam naozaj môže pripadať ako zamestnanec druhej kategórie.“ Dodal Bekmatov.

Odbory

Okrem zanedbávania bezpečnosti pri práci, prekvapila Bekmatova skutočnosť, že vo fabrike dlhé roky nefungovali odbory. Zamestnancov zastupovala len zamestnanecká rada, voči ktorej nemá zamestnávateľ také povinnosti ako voči odborovej organizácii.

„A podľa toho to aj vyzeralo. Výsmech ignorancia, jednoducho slovenský zamestnanec tam nemohol presadiť absolútne nič.“ popísal dôsledky chýbajúcich odborov v továrni.

Východiská, kto by mal konať

Konať môžu samotní zamestnanci, oni sami si musia uvedomiť, kde sa môžu obrátiť, aké majú nástroje a že nikto za nich tie vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky nevybojuje.

Ďalej inšpektori práce, ktorým ale treba poslniť kompetencie, aby sa už existujúca legislatíva na ochranu pracujúcich v podnikoch dodržiavala. Dnes majú zviazané ruky a častokrát sú kontroly vykonávané len formálne. Tu by mal konať parlament, ktorý je dnes naklonený doľava. Bekmatov vníma aj úlohu štátu:

„Štát by mal reflektovať to, že je tu pre domácich obyvateľov a nie pre zahraničných investorov alebo pre anonymných ľudí z Ázie, ktorí sem prichádzajú dočasne. Respektíve áno, môže tu byť aj pre investorov, ale prvoradý by mal byť domáci občan, domáci pracujúci.“ a nakoniec zovšeobecnil:

„Teraz bez ohľadu to, či sa bavíme o koaličných, opozičných stranách, ľavicových, pravicových. Vo všeobecnosti mám pocit, že riešime akési zástupné problémy, nepodstatné témy a takéto veci, ktoré majú dopad na každodenný život stoviek tisíc zamestnancov v priemysle, ignorujeme.“

Na druhej strane premiér Bekmatova počúva a poradca má otvorené dvere aj na ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré dnes spravuje Hlas.

Čo sa dá čakať od Číňana v Šuranoch

Budú sa Číňania v Šuranoch správať k zamestnancom inak? Sú obavy dotknutých obyvateľov Šurian oprávnené, že hoci na začiatku investor sľubuje, že uprednostní domácu pracovnú silu, títo budú veľmi rýchlo nahradení, nakoľko agentúrnym pracovníkom z Ázie na živnosť nedokážu na trhu práce konkurovať? Ako by sa dalo dopredu zabezpečiť, aby investor sľuby v čase, keď mu štát investičný zámer schválil, tieto neskôr naplnil?

Bekmatov upozornil na obdobný problém, ktorý sa ukázal v Jaguari pri Nitre. Tiež tam mali byť pôvodne zamestnaní domáci: „Realita je taká že je tam značný podiel pracovnej sily z Rumunska, z Gruzínska, z balkánskych štátov a podobne.“

Nakoľko aj u samotných Kórejcov ako investorov na Slovensku je prístup v rôznych fabrikách rôzny, netrúfa si Bekmatov odhadnúť, ako sa bude správať čínsky investor.

Opatrení, ako je možné vec dopredu ošetriť vidí Bekmatov niekoľko, ktoré by mal dať štát do zmlúv s investorom: rešpekt zamestnávateľa k odborovej organizácii, podmienenie daňových prázdnin, či investičných stimulov nastavením sektorovej kolektívnej zmluvy, kým nebudú v podniku založené odbory, „lebo povedzme si na rovinu, na úrovni celého sektora je trošku schodnejšia cesta pri kolektívnom vyjednávaní a je možné nastaviť pravidlá, sociálne benefity v prospech zamestnanca oveľa ľahšie ako na úrovni konkrétneho pracoviska. Čiže keby podmienime, ako som povedal finančné výhody pre investora, tým, že už v zmluve bude zakotvená nejaká ochota investora vychádzať ústrety zamestnancom, tak by to bol taký prvý krok.”

Správanie cudzích investorov na Slovensku bez ohľadu na to odkiaľ pochádza

“Keď máme možnosť porovnať pracovné podmienky alebo celkové podmienky v domovskom štáte a niekde v zahraničí, vidím, že doma si investor, a je jedno odkiaľ je, či je z Ázie, západnej Európy, alebo severnej Európy, vo vzťahu k svojmu domácemu zamestnancovi nedovolí toľko ako k pracovnej sile niekde v zahraničí, niekde v Srbsku, alebo niekde na Slovensku, alebo v Maďarsku,“ skonštatoval Bekmatov a súhlasil, že keby tí investori žili tu a žili s tými zamestnancami na jednom mieste, tak by sa celkom ináč správali aj k životnému prostrediu, ktoré okolo nich je.