Porozprával o témach, ktorým sa venovali vo svojej debate a odpovedal na otázky novinárov. Uvádzame práve tú časť, keď odpovedal na otázky novinárov.

Rád by som sa vrátil k udalostiam z utorka (20.septembra), keď sa konalo stretnutie o Sýrii. Ako všetci vieme, dovtedy prebehlo dvojstranné stretnutie so Ministrom zahraničných vecí USA J. Kerrym. Chápem, že to bolo neverejné stretnutie, ale ak to nie je tajné, čo ste mu povedali? Jonny, čo si to vyviedol, o všetkom sme sa dohodli, a vy ste zaútočili na sýrske vládne sily? 

Oni sa sami dotýkajú tejto témy. Hovoria, že to bol omyl a naším prostredníctvom sa Sýrčanom ospravedlňujú.

Skutočne sa prezidentovi Sýrie B. Asadovi ospravedlnili? V New York Times písali, že sa ospravedlnili.

Áno, ospravedlnili sa. Celá situácia je dosť zvláštna. Povedal som Ministrovi zahraničných vecí J. Kerrymu a neskôr aj na stretnutí Medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie, že situácia v Deir ez-Zor na rozdiel od Aleppa, kde sa dotyková línia ustavične mení, tam je už viac ako dva roky situácia stabilizovaná. Tam sú sýrske vojská obkľúčené jednotkami ISIL. My tam pravidelne dopravujeme humanitárnu pomoc a iné životne nevyhnutné tovary. Zhadzujeme ich z lietadiel. Také isté lety (dopravovanie humanitárnej pomoci padákmi) uskutočňuje aj OSN. Toto sú známe fakty. Ťažko uveriť, že by spravodajské služby koalície vytvorenej USA, ktorá pôsobí proti organizácii ISIL na celom území Sýrie (práve ISIL v meste Deir ez-Zor obkľúčil vládne vojská), mohla zabudnúť, kde sa kto nachádza. Hoci, nechcem nikoho z ničoho obviňovať.

Ako nám teraz oznámili kolegovia z krajín Rady pre spoluprácu arabských štátov (CCASG), oni sú toho názoru, že sa netreba ponáhľať s vyvodzovaním záverov o príčinách tragédie s humanitárnym konvojom, ktorý 19. septembra vyšiel z Turecka a na ktorý bol uskutočnený útok. Už som počul obvinenia, že to majú na svedomí ruské Vzdušno-kozmické sily alebo Vojensko-vzdušné sily Sýrie. Hovorili sme o tom s Ministrom zahraničných vecí USA J. Kerrym. Povedal som mu, že naše vojenské velenie sa už k veci vyjadrilo v tom zmysle, že naša ruská armáda tam v danom čase neoperovala. Sýrska armáda tam operovať nemohla, pretože k útoku došlo v nočných hodinách, keď sýrske vojensko-vzdušné sily nelietajú, nemajú také možnosti. K útoku došlo vo chvíli, keď vykladali náklad vo východnom Aleppe. Naši vojenské experti sa tiež k predmetnej veci vyjadrili v tom zmysle, že postup tohto konvoja monitorovali z bezpilotného lietadla. Podľa nich konvoj sprevádzalo mininákladné auto, ktoré viezlo v korbe mínomet. Je nepochopiteľné, ako ním možno ochrániť humanitárny konvoj. Oznámili to naši vojenské experti. Tieto materiály sme rozšírili v OSN preto, aby sa všetci dostali k informáciám z „prvej ruky“, a nie z nejakého observatória v Londýne, na ktoré sa jednostaj odvolávajú, ako na ozajstnú pravdu, pravdu poslednej inštancie. Svojim kolegom sme pripomenuli, že keď sa začalo hovoriť o reálnom využívaní cesty „Castello“ na dodávky humanitárnej pomoci (bolo to 26. augusta počas predminulého ženevského stretnutia s Ministrom zahraničných vecí USA J. Kerrym), v ten istý deň OSN oznámilo, že na tureckej hranici už stojí zapečatený a  na odchod pripravený humanitárny konvoj a že OSN je pripravená dopraviť ho do mesta Aleppo. Sýrska vláda potvrdila, že pokiaľ ide o tento konvoj, je pripravená spolupracovať. Ale ešte v ten istý deň ľudia, ktorí kontrolujú východné Aleppo a sami seba nazývajú „miestna rada“ oznámili, že ak tento konvoj pôjde po ceste Castello, oni naň zaútočia. Po tomto vyhlásení sa OSN na chvíľu stiahla, niekoľko dní sa ich pokúšali prehovoriť, ale nič z toho nebolo ani koncom augusta, ba ani začiatkom septembra. Nič netvrdím. Len hovorím, že pokiaľ ide o humanitárne konvoje, ktoré pôjdu po ceste Castello, tu odzneli neskrývané, otvorené a jednoznačné hrozby. Teraz to treba vyšetriť. Najjednoduchším a prvým krokom by bolo predložiť náboje, ktoré zasiahli konvoj. Najprv sa zjavila informácia, že šlo o delostreleckú paľbu, ale táto informácia sa rýchlo vytratila. Potom sa začali spomínať vrtuľníky. Tak, ako sa často stáva v každej situácii, je to základná vec a musí tvoriť prvú fázu vyšetrovania. Ale, mimochodom, týmto sa nezačali zaoberať tí, čo vyšetrovali pád malajzijského Boingu v Donbase. Preto som dnes od nikoho nepočul ani slovo o tom, že by niekto podporoval obvinenia na našu adresu, alebo na adresu sýrskych vojensko-vzdušných síl ktoré už zazneli v miestnej tlači.

Hlavnú časť svojej práce sme teraz venovali tomu, aby sme zachránili prímerie. Rozšírili sme podrobné interview, ktoré priniesol v pondelok Vedúci Hlavného operatívneho Generálneho štábu Ruskej federácie S. F. Rudskoj. Je to teraz oficiálny dokument Bezpečnostnej rady OSN, z ktorého jasne vyplýva, aké konkrétne kroky sme podnikli my, ako sme spolupracovali so sýrskou vládou, aby táto zachovávala nanovo potvrdený režim zastavenia paľby. Z dokumentu je tiež jasné, kto ho nedodržiava. Mnohé opozičné oddiely vyhlásili, že budú dodržiavať zastavenie paľby. Napriek tomu, niekoľko desiatok bojovníkov odmietlo zastaviť paľbu s tým, že nemienia spolupracovať.

Už som niekoľkokrát uvádzal príklad. Nástojili sme na tom, aby do teroristického zoznamu bola vnesená skupina Ahrar ash-Sam. Mimochodom, aj Američania pred rokom boli za to. Niektoré krajiny z regiónu tvrdili, že to nie je teroristickí skupina, že nemajú na to dôkazy. A tak sa stalo, že kvôli tomu, aby sa vo veci rýchlejšie napredovalo, ponechali túto skupinu mimo zoznamu a zostala tam iba Jabhat Al Nusry a ISIL. Keď uverejnili rusko-americkú dohodu, skupina Ahrar ash-Sam vyhlásila, že ju nebude dodržiavať, pretože je v nej

skupina Jabhat Al Nusry, označená ako teroristická organizácia, ale v skutočnosti Jabhat Al Nusry – je bežná opozičná organizácia, s ktorou Ahrar ash-Sam aktívne spolupracuje. Dnes na zasadnutí Medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie som pripomenul, čo sme už pred rokom navrhovali a povedal som, že dnešné vyhlásenia lídrov tejto organizácie si, samozrejme, vyžadujú, aby sme sa vrátili k problému zaznačenia tejto organizácie do zoznamu teroristov.

Len čo ste uzavreli dohodu s Ministrom zahraničných vecí USA J. Kerrym, tak ako jeden z prvých vystúpil proti šéf Pentagonu Carter.

Viete, my sa naozaj nemiešame do vnútorných záležitostí iných krajín.

New York Times sa dnes o tomto fakte zmieňujú dnes prvýkrát. A iní pozorovatelia pripúšťajú pravdepodobnosť toho, že Američania zaútočili na vládne jednotky Sýrie nie len tak, ale že je to taká „frakcia strany vojny“.

Isteže sa nájdu ľudia, ktorí budú hovoriť v tejto súvislosti o teórii sprisahania.

Čiže mám to chápať tak, že J. Kerry je – holub, a Pentagon – jastrab?

Aj ja som čítal, že jeden s druhým veľmi nesúhlasia. Ale my sa, prepáčte za hrubé slovo „ nepcháme“ do ich vnútorných záležitostí, ale vychádzame z jednej jednoduchej veci: z toho, čo bolo urobené v Ženeve 9. septembra, na čom sme sa dohodli s Ministrom zahraničných vecí USA J. Kerrym za účasti našich vojenských predstaviteľov špeciálnych služieb, to bolo urobené v absolútnom súlade s tým, na čom sa dohodli prezidenti V.V. Putin a B. Obama tri dni predtým na stretnutí v Číne, keď strávili niekoľko hodín s nami a inými svojimi pomocníkmi a odsúhlasili princípy, ktoré sa mali stať základom dohôd. Nám už zostávalo len v Ženeve dať všetko na papier, hoci to nebolo jednoduché, zabralo to viac ako šestnásť hodín. Bez ohľadu na toto všetko, stalo sa tak, všetko bolo urobené podľa bezprostredných pokynov dvoch prezidentov, vrátane prezidenta B. Obamu, hlavného vojenského veliteľa ozbrojených síl USA. Ja vychádzam z toho, že všetci, čo majú niečo spoločné s vojenskými otázkami v USA, z oficiálnych organizácií, sú povinní plniť príkazy hlavného vojenského veliteľa ozbrojených síl.

Takže – dve posledné spresnenia ohľadne sýrskeho problému. Nehrozí nebezpečenstvo, že keď B. Obama odíde (už mu veľa nezostáva), tak všetky dohody sa premenia na prach?

Nie, o ničom takom reč nebola. Nezaoberáme sa veštením z kávy, ale konkrétnymi vecami. Existujú dohody dvoch úradujúcich prezidentov, treba ich plniť.

Prímerie je teraz, takrečeno, porušené. Je možné všetko začínať odznovu?

Ako som už som povedal, dali sme do obehu dokument Generálneho štábu Ministerstva obrany RF, kde sa podrobne opisuje, prečo v súčasnej situácii tieto dohody prakticky strácajú zmysel. Ale my nechceme, aby tam teraz došlo k obrovskej občianskej vojne. S veľkou námahou sa nám teraz darí zdržiavať ju v určitých oblastiach, kde predsa len treba potláčať teroristov. Stratiť všetko by nebolo správne. Musím zdôrazniť ešte raz všetko, o čom som dnes hovoril na zasadnutí Medzinárodnej skupiny pre pomoc Sýrii. Ak sa zasa všetko zvrtne len na prosby na dodržiavanie jednostranných krokov zo strany Vojensko-kozmických síl Ruska a Vojensko-vzdušných síl Sýrie, tak treba dať ešte pauzu také tri-štyri dni a potom my presvedčíme opozičníkov, že veci sú vážne, že sa musia dištancovať od organizácie Jabhat Al Nusry, v opačnom prípade nijaké rozhovory už nebudeme brať vážne. V minulých mesiacoch sme už niekoľkokrát vychádzali v ústrety, po dohode s Američanmi sme vyhlasovali pauzu okolo mesta Aleppo a zakaždým sme sa po 48 alebo 72 hodinách presviedčali, že tieto pauzy sa využili len na to, aby boli posilnené novými silami bojovníkov, aby sa im dodali potraviny a zbrane pre bojovníkov, vrátane príslušníkom Jabhat Al Nusry.

Preto teraz možno hovoriť o reanimácii prímeria len spoločne, keď nebudeme musieť nikomu dokazovať nič jednostranne, a keď nám budú musieť dokazovať, že ide o úprimnú snahu dištancovať sa od opozičníkov, ktorí spolupracujú s americkou koalíciou, od Jabhat Al Nusry, a potom ju zneškodnia, a opozičníkov urobia súčasťou politického procesu. Ak nám toto všetko nedokážu, len prehĺbia naše podozrenia, že všetko je to vymyslené len na to, aby uchránili organizáciu Jabhat Al Nusry.

V posledných dňoch, namiesto dištancovania sa od opozičných skupín tejto organizácie, pozorujeme, ako sa to uvádza vo vyhlásení Generálneho štábu Ministerstva obrany RF, fúziu opozičných organizácií. Už som spomínal Ahrar ash-Sam. Mnohí sú toho názoru, že táto skupina má blízko k teroristickým organizáciám.

Východisko vidím len v čestnej spolupráci, keď všetci budú dodržiavať dohody o prímerí. A neprichádzať s jednostrannými požiadavkami urobiť „gesto dobrej vôle v nádeji, že sa to potom „na dobré obráti“.