Zavŕšili sme zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí Šanghajskej skupiny pre spoluprácu  (SCO – Shanghai Cooperation Organisation). Bolo rozhodujúcou etapou prípravy na nastávajúci summit hláv členských štátov SCO ktorý sa uskutoční tu, v Astane 8. – 9. júna. Posúdili sme balík dokumentov, ktoré majú byť predložené na schválenie hláv štátov. Sú to najmä rozhodnutia, završujúce procedúru prijatia Indie a Pakistanu za plnoprávnych členov SCO. Bez zveličovania je to historická udalosť, ktorá prispeje k výraznému posilneniu autority a vplyvu SCO na svetovom dejisku. Po pristúpení Indie a Pakistanu  Organizácia bude zahŕňať 43% svetovej populácie, podiel členských krajín SCO dosiahne 24% svetového HDP.

Ďalším v poradí, o čom mnohí dnes už povedali, je Irán, ktorý už vyriešil problémy súvisiace so sankciami zo strany BR OSN  a teraz v plnom rozsahu  spĺňa kritériá pre členstvo v SCO. Dúfame, že v júni v Astane hlavy štátov posúdia možnosť spustenia procesu pripojenia Iránu za plnoprávneho člena.

Medzi ďalšie projekty dokumentov, ktoré sme prerokovali, zdôrazním návrh Konvencie o boji proti extrémizmu. Ide o mimoriadne dôležitý a inovatívny dokument, v ktorom sú prvýkrát v rámci medzinárodného práva formulované  úlohy potierania extrémistických ideológií, extrémizmu ako fenoménu, ktorý ohrozuje stabilitu štátov. Veríme, že táto Konvencia bude takisto schválená hlavami našich štátov.

Už druhý rok sa pracuje na protidrogovej stratégii SCO. Dnes sme sa dohodli na zintenzívnení práce príslušných rezortov našich štátov s tým, aby dokončili vypracovanie programu a aktivít pre jej realizovanie k termínu summitu  v Astane. Ďalšia Konvencia je venovaná environmentálnej spolupráce, čo je tiež dôležité. V Rusku, ako viete, tejto otázke sa venuje zvýšená pozornosť. Podobne konajú aj naši partneri v SCO. Nakoniec sa pripravuje podpísanie Medzivládnej dohody o činnosti Univerzity SCO, ktorá združuje 80. univerzít členských štátov tejto Organizácie.

Z medzinárodných tém sa, samozrejme, diskutovala sýrska kríza. Nikto nezostal ľahostajným vzhľadom na rozsah vznikajúcich geopolitických intríg, a to najmä v súvislosti s nedávnymi nepodloženými obvineniami vlády SAR z použitia chemických zbraní a odmietnutim našich západných kolegov poslať inšpektorov do terénu, aby tam na vlastné oči uvideli skutočnú situáciu a získali vzorky.

Čo sa týka Sýrie, informovali sme o prerokovaní tejto témy počas návštevy Štátneho tajomníka USA R.Tillersona v Ruskej federácii, ako aj v priebehu stretnutia v Moskve ministrov zahraničných vecí Ruska, Iránu a Sýrie 14. apríla. Všetky strany potvrdili nutnosť presného plnenia rezolúcie BR OSN 2254 o výlučne mierovom urovnaní sýrskej krízy na základe dialógu s účasťou všetkých, bez výnimky, Sýrčanov, ktorí si sami musia určovať osud svojej krajiny.

Všetci naši partneri v SCO tiež jednoznačne potvrdili nutnosť vykonávania rezolúcie BR OSN, ktorá schválila Minské dohody o urovnaní ukrajinskej krízy. To sú hlavné výsledky. Podľa môjho názoru to bola veľmi dobrá, užitočná, vecná a konkrétna diskusia.

Otázka: Diskutovali ste o sýrskej agende. Kto z opozičných síl Sýrie podľa mienky Ruska, ako jedného z garantov prímeria v krajine, je viac naklonený plniť svoje povinnosti – ozbrojená sýrska opozícia alebo „Najvyšší vyjednávací výbor“?  Čo vidíte ako hlavný „háčik“ na ceste týchto rokovaní?

Sergej Lavrov: Samozrejme, že konanie USA a ich západných spojencov, ktorí zablokovali vyslanie inšpektorov na miesto incidentu s použitím chemických látok za účelom zistenia pravdy, je veľmi znepokojujúce, pretože, ako som už povedal, skrýva sa tým snaha nájsť zámienku pre obchádzanie rezolúcie BR OSN o politickom urovnaní a o prepojenie pozornosti svetového spoločenstva na zostrojovanie vymyslených dôvodov a predpokladov pre nástup kurzu, smerujúceho k zmene režimu. Prevažná väčšina členských štátov OSN s týmto nesúhlasí. Myslím si, že nesúhlasia s tým aj tí, ktorí aktívne podporujú „astánsky priestor“, ktorý, ako viete, organizovalo Rusko a Turecko za účasti Iránu. Tieto tri krajiny sú garantmi dohody o prímerí, ktorá bola podpísaná medzi vládou SAR a ozbrojenými opozičnými skupinami. Teraz sa snažíme rozšíriť kruh účastníkov dohody o prímerí zapojením nových skupín ozbrojenej opozície. Popritom, všetko komplikuje skutočnosť, že súbežne sa deje opačný proces, kedy podporovatelia teroristickej organizácie „Dzhebhat en-Nusrat“ sa usilujú o zapojenie do jej radov ďalších ozbrojených zložiek, oddeľujúc ich od „Astanského procesu“.

Veľmi zložitá je situácia „v teréne“, kde je množstvo ozbrojených „hráčov“, a to najmä sýrska armáda a podporujúce ju jednotky vojenských kozmických síl Ruska, iránske jednotky a „Hizballáh“ ktoré na žiadosť sýrskej vlády bojujú po jej boku proti terorizmu. Prítomné sú jednotky špeciálneho nasadenia niektorých západných štátov, turecké ozbrojené sily, nasadené na sýrskom území, samozrejme, je tu tiež koalícia vedená USA. Ak by sa všetky tieto sily podarilo nasadiť do boja proti terorizmu – ISIL a Dzhebhat en-Nusrat – pozitívny výsledok by sa dosiahol veľmi rýchlo.

Zatiaľ sa to nedarí, pokračujú rozbroje medzi ozbrojenou opozíciou, nejednoznačne sú vnímaní Kurdi, s ktorými spolupracujeme my aj USA, ale turecké vedenie to hodnotí negatívne. Pôsobí tu množstvo vnášaných zvonku faktorov. Najdôležitejšie je – vidieť podstatu, to, že  prostredníctvom Astanského procesu posilňujeme režim prímeria,  definujeme kritériá, ktoré musia spĺňať všetci, ktorí sa nechcú asociovať s teroristami a vyvíjame spolu s Tureckom a Iránom spoločné mechanizmy, ktoré budú nielen evidovať porušovanie prímeria, ale budú tiež schopné reagovať na ne, pôsobiť na porušovateľa. Naviac, v rámci Astany sa pripravuje dohovor, ktorý prispeje k stabilizovaniu situácie vďaka tomu, že tzv. „zmierené okresy“ sa spoja do konštruktívnej skupiny obcí, ktorá taktiež pomôže pri oslobodzovaní sýrskeho územia od extrémistov.

Nezabúdame na politický proces. Aktívne podporujeme neodkladnosť prác  na ústave. Spomenuli ste tzv. „ Najvyšší vyjednávací výbor“ (WCP) ktorý nie je ochotný a stále odmieta akceptovať návrhy OSN predložené „ženevskému priestoru“ ohľadne začiatku prác, týkajúcich sa otázok súčasnej správy, prípravy novej ústavy, prípravy volieb a boja proti terorizmu. Títo predstavitelia WCP odmietajú všetko, okrem diskusie o zvrhnutí B. Assada, s čím neráta a navyše výslovne zakazuje rezolúcia BR OSN. Čaká nás ťažká práca, ale tí, ktorí priamo ovplyvňujú a financujú WCP by sa mali zamyslieť nad tým, že naďalej tancovať ako píska opozícia, ktorá zastáva deštruktívne pozície, je skrá