Môj profil 
Predplatné
Šefčovič svoj prejav začal odkazom na rokovania šéfov vlád a štátov o obsadení vysokých pozícií v inštitúciách EÚ, pričom uviedol, že býva zložité nájsť správnu rovnováhu, aby sa “správni ľudia dostali na správne pracovné miesta”, keď ide o budúcnosť Únie na nasledujúcich päť rokov.
Ocenil, že poslanci EP zvolili za svojho nového predsedu Davida Sassoliho, ktorý podľa jeho slov “môže mať najťažšiu úlohou zo všetkých”.
“Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vám srdečne zablahoželal k vášmu zvoleniu, vo svojom mene aj v mene celej Európskej komisie. Tešíme sa na úzku spoluprácu s Vami,” vyhlásil Šefčovič.
Dodal, že zmienka o “úzkej spolupráci” platí pre všetkých kandidátov, ktorých do top pozícií navrhla Európska rada – vrátane budúcej šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá má “všetky predpoklady” na riadenie exekutívy EÚ.
Šefčovič zároveň pripomenul, že europarlament bude mať posledné slovo pri schvaľovaní mien na kľúčových pozíciách v EÚ.
Zároveň zdôraznil, že júnový summit nebol len o ľuďoch a pozíciách, ale aj o strategických prioritách Únie na nasledujúcich päť rokov, pričom upozornil na dva dôležité body. Tým prvým je sociálny rozmer, čo znamená zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých v čase, keď sú Európania konfrontovaní so zmenami v ekonomike, ekológii a digitálnej sfére, a tým druhým je hrozba klimatických zmien.
Pripomenul, že EÚ je prvou veľkou ekonomikou na svete, ktorá sa zaviazala v rámci parížskej dohody znížiť emisie CO2 aspoň o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 1990, a za týmto účelom už vznikol potrebný legislatívny rámec.
“Na to, aby EÚ bola lídrom v tejto oblasti, musia všetky členské štáty zosúladiť svoje činy so záväzkami, pokiaľ ide o dosiahnutie našich spoločne dohodnutých cieľov,” uviedol Šefčovič v pléne EP.
Spresnil, že zmeny klímy sa v roku 2030 nezastavia a preto by Európa mala pokračovať k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo je cieľ, ktorý podporil aj Európsky parlament. Upozornil, že aj preto vznikol záväzok investovať najmenej 25 percent budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ do opatrení v oblasti klímy.
Šefčovič v tejto súvislosti zdôraznil, že žiadne z cieľov Európska únia nedosiahne, ak nebude mať dobrú dohodu o viacročnom finančnom rámci (2021-27), kde podľa jeho slov pri schvaľovaní tohto rozpočtu budú nevyhnutné podpora a kompromisy zo strany europarlamentu.
Upozornil, že eurozóna má stabilnú menu s priemernou mierou inflácie na úrovni 1,8 percenta, je však ešte veľa práce na dobudovaní hospodárskej a menovej únie a javí sa ako nevyhnutné integrovať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) do legislatívneho rámca Únie.
V oblasti zahraničnej politiky Šefčovič pripomenul, že šéfovia vlád a štátov jednoznačne podporujú Cyprus v spore s Tureckom ohľadom nezákonných vrtných aktivít v Stredomorí.
Dodal, že EK si dala za záväzok ponúknuť pevnú a dôveryhodnú integračnú perspektívu pre krajiny západného Balkánu – vrátane začatia prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom už do októbra tohto roku.
Na záver svojho prejavu Šefčovič zopakoval, že lídri EÚ vyjadrili úplnú a jednoznačnú podporu Ukrajine, pričom Únia pozorne sleduje situáciu na východe tohto štátu a bude sa aj naďalej zasadzovať za úplnú implementáciu minských dohôd. “Európska komisia hlasno a jasne zopakuje tento odkaz na budúci týždeň v Kyjeve,” pripomenul Šefčovič nadchádzajúci summit EÚ – Ukrajina (8. júla).
.jpg)
