Môj profil 
Predplatné
„Z ceny elektriny, ktorú platí každý z nás, ide rok čo rok približne 100 miliónov eur na dotácie do uhoľných baní. Je to obrovská suma do priemyslu, ktorý, keď máme byť úprimní, tak nemá žiadnu budúcnosť. Vláda namiesto toho, aby hľadala riešenia pre baníkov a aby sa zamýšľala nad tým, čo s nimi bude, skôr hľadá riešenia skôr pre majiteľa baní (Hornonitrianskych baní Prievidza – HBP) pána Čičmanca, ktorému toto vyhovuje,“ povedal predseda SaS Richard Sulík a doplnil, že spomenutých 100 miliónov eur ročne predstavuje približne 2200 eur mesačne na každého jedného zamestnanca baní, pritom ich mzdy sú iba zlomok z tejto sumy.
Na mieste je otázka, čo bude, ak by dotácie prestali chodiť a HBP by zanikli.
„V 70 km vzdialenej Nitre vzniká veľký zamestnávateľ, spoločnosť Jaguar, ktorý nemá dostatok zamestnancov a potrebuje pracovné sily. Na dlani leží riešenie, že aspoň časť baníkov by mohla pracovať v Nitre. Problém je však, ako sa tam dopraviť,“ uviedol R. Sulík.
Liberáli navrhujú, že situáciu by mohol vyriešiť Jaguar Expres, ktorý by nemusel byť doménou štátnej železničnej spoločnosti ZSSK, ale mohla by sa urobiť súťaž na dopravcu. „SaS preto navrhuje, aby si štátna železničná spoločnosť sadla za jeden stôl so spoločnosťou Jaguar, aby buď rokovali o úprave grafikonu pre dopravu ľudí z regiónu hornej Nitry, alebo sa vyhlásila súťaž na prevádzku takéhoto Jaguar Expresu,“ poznamenal poslanec NR SR Karol Galek.
Tímlíder SaS pre energetiku zároveň poukázal na to, že vlakové spojenie medzi Prievidzou a Nitrou funguje už dnes. Žiaľ, trvá v priemere dve hodiny a po ceste je 26 zastávok. Jednotlivé úseky na trati umožňujú vlaku ísť rýchlosťou 60 – 100 km/h. Po modernizácii niektorých úsekov a jednoduchou úpravou grafikonu, respektíve zavedením nového spojenia – napríklad tri krát denne tam a späť – by vedeli na trati v dĺžke asi 70 km skrátiť dobu dopravy na jednu hodinu. Stačilo by počet zastávok znížiť na 3 alebo 4 a pri nich vybudovať záchytné parkoviská,“ uviedol K. Galek.
Kandidátka SaS na predsedníčku Trenčianskeho samosprávneho kraja Renáta Kaščáková, ktorá sa téme dlhodobo venuje, tvrdí, že baníci za 650 eur mesačne riskujú holý život. Podľa poslankyne navyše koluje medzi nimi veľká neistota a strach o budúcnosť, pritom by stačilo, keby im niekto férovo povedal, že bane pôjdu do útlmu, a že nad zemou sú príležitosti, ktorých nie je málo.
„Netreba zabúdať ani na to, že horná Nitre má príležitosti pre svoj rozvoj aj v podobe kúpeľníctva. Je na škodu, že nezodpovedná ťažba ohrozuje zdroje termálnej vody. Neobávam sa teda o tento región a jeho perspektívu. Horná Nitra útlmom baníctva určite neutrpí. Vo svete je množstvo príkladov, ako sa transformácia banských regiónov podarila. Ja nevidím jediný dôvod, aby sa to nepodarilo aj na hornej Nitre. Budúcnosť tohto regiónu však nie je v bani, ale nad zemou,“ poznamenala poslankyňa NR SR R. Kaščáková.
Informácie redakcii poskytol Róbert Buček, Komunikačné oddelenie SaS
.JPG)
.jpg)
