Môj profil 
Predplatné
Greta však Trumpovi v Davose odkázala, že to je síce fajn, ale dôležitejšie je znižovanie emisií skleníkových plynov, nie snaha o ich následné zachytávanie. “Sadenie stromov je samozrejme správne, ale ani zďaleka to nestačí,” povedala švédska aktivistka. Nielen Trumpa, ale aj zvyšných svetových politikov obvinila z toho, že pri diskusiách o znižovaní emisií iba “podvádzajú a žonglujú s číslami”.
Aby sa predišlo klimatickej katastrofe a vážnemu ohrozeniu ľudí aj planéty, musí ľudstvo prestať vypúšťať skleníkové plyny hneď teraz a nie až za desiatky rokov, ako to plánujú politici, upozornila sedemnásťročná Švédka. Zároveň odmietla kritiku, že by ona a ďalší mladí klimatickí aktivisti iba šírili paniku. To, o čom hovoria, je totiž podľa nej podložené vedeckými faktmi a nie len nejakým neodôvodneným strachom.
Hoci mnohí pozorovatelia vnímali utorňajšie prejavy Grety Thunberg a Donalda Trumpa aj ako ich osobný súboj, Greta takéto videnie odmietla a zdôraznila, že podobne ako Spojené štáty, aj väčšina zvyšných krajín má ďaleko od toho, aby prikladali klimatickej kríze takú dôležitosť, akú naozaj má. Platí to podľa nej bez ohľadu na ideologickú orientáciu jednotlivých vlád. “Toto nie je o pravici či ľavici,” povedala Greta v Davose.
Trump sa vo svojom následnom prejave ekológii príliš nevenoval, zopakoval len svoje staršie tvrdenie, že je “veľkým fanúšikom” životného prostredia, a rozprával predovšetkým o ekonomických úspechoch Spojených štátov.
Trumpove slová podľa všetkého mnohým účastníkom Svetového ekonomického fóra konvenovali viac ako výčitky zo strany švédskej aktivistky. Podľa rozsiahleho prieskumu analytickej skupiny PwC, ktorý zverejňuje každoročne tesne pred fórom v Davose, totiž šéfovia veľkých firiem klimatické zmeny a iné ekologické problémy nepovažujú za veľkú tému. V rebríčku záležitostí, ktoré vnímajú ako najväčšie hrozby, sa umiestnili až na jedenástom mieste.
Naopak, na prvom mieste výrazne vedú ich obavy z prílišnej regulácie priemyslu v ich domovských krajinách, nasledujú obavy z obchodných vojen, populizmu v politike a pomerne rozšírená je aj obava z nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
Pre porovnanie, prílišná regulácia trápi 38 percent, zatiaľ čo klimatické zmeny len 24 percent šéfov veľkých spoločností.
Prieskum PwC sa uskutočňoval v septembri a októbri 2019 na vzorke 1 581 riaditeľov veľkých firiem. Tie analytická skupina vybrala na základe HDP jednotlivých krajín tak, aby vo vzorke boli zastúpené všetky hospodársky významné svetové regióny.
.jpg)
