Rusko odovzdalo Japonsku zoznam znepokojivých otázok týkajúcich sa aliancie s USA

Moskva 23. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Alexander Zemlianichenko)

Moskva odovzdala Tokiu zoznam otázok týkajúcich sa bezpečnosti Ruska v súvislosti s vojensko–politickou alianciou Japonska a USA, vyhlásil minister zahraničia RF Sergej Lavrov

“Odovzdali sme našim japonským kolegom ako po línii MZV, tak aj po línii našej BR zoznam konkrétnych otázok, ktoré znepokojujú Rusko v bezpečnostnej sfére. Naši japonskí kolegovia sľúbili, že budú na tieto znepokojujúce otázky reagovať. Budeme čakať na ich odpoveď a pokračovať v diskusii,” povedal novinárom ruský minister.

Podľa slov Lavrova chce túto tému prediskutovať na stretnutí s japonským ministrom zahraničia Tošimitsuom Motegim, ktorého návšteva v Rusku je naplánovaná na december. Šéf ruského MZV podotkol, že vo svojich vzťahoch s Tokiom sa Washington “nehanbí verejne potvrdzovať, že hlavnou hrozbou pre nich sú Rusko a Čína“.

Minister zdôraznil, že vojenská spolupráca Tokia a Washingtonu “robí problém pre realizáciu rusko–japonským vzťahom novej kvality“.

Problém mierovej zmluvy

Vzťahy medzi Moskvou a Tokiom poškodzuje absencia mierovej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená po ukončení Druhej svetovej vojny, a tiež otázka príslušnosti južných Kurilských ostrovov.

Japonsko si robí nárok na ostrovy Kunašir, Šikotan, Iturup a Habomajské ostrovy, a odvoláva sa pritom na dvojstranný Traktát o obchode a hraniciach z roku 1855. Pozícia Moskvy spočíva v tom, že tieto ostrovy boli začlenené do ZSSR podľa výsledkov Druhej svetovej vojny, a ruská zvrchovanosť nad týmito ostrovmi je nepochybná.

V roku 1956 podpísali ZSSR a Japonsko Spoločnú deklaráciu, podľa ktorej by mohla Moskva po uzavretí mierovej zmluvy preskúmať možnosť odovzdania Japonsku Habomajských ostrovov a Šikotanu. O osude Kunašir a Iturup nebola reč. Nasledujúce rokovania boli však bezvýsledné, a mierovú dohodu krajiny zatiaľ nepodpísali.

V novembri minulého roka sa konala v Singapure schôdzka ruského prezidenta Vladimira Putina a japonského premiéra Šinzó Abeho. Japonský premiér vtedy vyhlásil, že sa strany dohodli na urýchlení rokovaní o mierovej zmluve na základe deklarácie z roku 1956.

Ruské úrady pritom neraz zdôraznili, že Japonsko musí predovšetkým uznať výsledky Druhej svetovej vojny, vrátane ruskej zvrchovanosti nad južnými Kurilskými ostrovmi.