Rúško na brade, Matovič na hrade – čo nám priniesol marec 2020?

Bratislava 27. marca 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Náš svet sa v priebehu pár týždňov zmenil ako švihnutím čarovného prútika. Dejú sa veci hrozivé, ale aj zábavné. A čo v prvom momente nebolo až také samozrejmé, ukazuje sa, že nová situácia má aj nečakane veľa pozitív

Od volieb prešiel už takmer mesiac. Nový premiér Igor Matovič zatiaľ neprekvapil, ale ani nesklamal. Ako dominantná osobnosť novej vlády dáva charakter celkovej atmosfére týchto čias: je akčný, zmätkársky, kreatívny. Ešte stále neprepol v komunikácii z predvolebného módu „Smer kradne a všetko pokazil“ do nejakého iného, zodpovednejšieho režimu, ešte stále páli bez rozmýšľania na všetko, čo je cítiť Smerom, čo niekedy zaráža dokonca aj jeho vlastných (viď napríklad TU).

Fungovať začal parlament, poslanci Národnej rady sa dokonca bezproblémovo zhodli na balíčku opatrení, ktoré by mali v súčasnej situácii pomôcť: schválená bola novela zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje čerpanie nemocenskej dávky aj ošetrovného, ktoré bude môcť byť rodičom poskytnuté za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, nie iba za 10 dní. Novela by mala pomôcť aj zamestnávateľom, aby v čase platnosti extrémnych opatrení, ako je napríklad karanténa, nemuseli znižovať stavy zamestnancov.

Pokus zahrnúť do sledovania telefónov občanov aj obsah ich rozhovorov zatiaľ neprešiel, ale aj tak je zaujímavé, ako rýchlo a ochotne nová pravicová moc prišla na takýto nápad. Ktovie – možno im nabudúce zíde na um, že neprestajné sledovanie mobilov občanov by dozaista zachránilo každoročne množstvo životov. Napríklad by sa dalo oveľa skôr a účinnejšie zasiahnuť, keby operátor zbadal, že sa mu na obrazovke odrazu začalo pohybovať pokope veľa mobilov s ikonkou bejzbolky smerom k nejakej osade. Alebo keby sa mobil mladistvého nebezpečne priblížil k mobilu drogového dílera. Alebo keby mobil vodiča v rýchlosti opustil cestu do poľa a prestal sa pohybovať… fantázii sa medze nekladú, čo poviete?

Medzitým sa ozval presne ten, koho sme potrebovali s jeho príspevkom v tejto situácii počuť najviac: Ivan Mikloš prispel k riešeniu situácie myšlienkou, že na Slovensku ľudia zarábajú príliš veľa. Nuž, dalo by sa to aj okomentovať, ale radšej si priliehavé slovenské výrazy nechajme v zásobe, možno sa nám ešte zídu, ak sa jeho ideoví súkmeňovci v novej vláde nebodaj začnú jeho radami naozaj inšpirovať a popri koronizácii začne na Slovensku prebiehať aj ukrajinizácia.

Čo sa to vlastne stalo so svetom? Štáty dostali čosi ako horúčku: imunitný systém sa zobudil, začal pracovať. Začal zisťovať, čo sa deje. A to má aj veľmi dobré dôsledky: ľudia si začínajú všímať, kto je priateľ a kto chce iba vlastný prospech. A začínajú rozmýšľať, aký liek by mohol pomôcť. Vidia tiež, ktoré krajiny sa ako správajú v čase krízy, a všímajú si, že to správanie, napodiv, často verne kopíruje tradičné stereotypy predstáv o ich národnej povahe: jedni arogantne zadržiavajú materiál, ktorý si kúpili iné krajiny, iní posielajú lietadlá naložené liekmi a lekármi, a ďalší špekulujú ako by mohli zarobiť.

V situácii, keď je núdza o zdravotnícke pomôcky a niekde možno aj o toaletný papier, sa majitelia dolárového tlačiarenského stroja rozhodli natlačiť dva bilióny (t. j., milióny miliónov) dolárov na pomoc americkej ekonomike. Keďže dolár je hlavnou menou svetového obchodu, je to zo strany Spojených štátov spôsob, ako presunúť vlastné problémy na hlavu iných. Oficiálna hlásna trúba Číny, denník Global Times, vysvetľuje, že výsledkom vykupovania amerických dlhopisov Federálnym rezervným systémom za americké doláre tlačené „zo vzduchu“ bude „vážna globálna inflácia. Rastúce ceny surovin sa čoskoro rozšíria na všetky produkty po celom svete, čo povedie k vyšším cenám aktív a dopad tohto rastu sa nakoniec prejaví v reálnej ekonomike.“

Americký prezident Donald Trump tvrdošijne hovorí o „čínskom víruse“. A keďže vírusy patria medzi parazity, ktovie čo by na toto Trumpovo vyjadrenie povedal napríklad slovenský prokurátor Honz, ktorý za podobné slovné spojenie „čínski paraziti“ posielal nedávno istého človeka do basy, lebo vraj tým vyvoláva nenávisť. Počkajte, alebo to boli nejakí iní, nie čínski paraziti? Človeku sa to už mýli, toľko nového sa v poslednom čase udialo…

Medzitým statoční a vetrami obrany demokracie ošľahaní americkí vojaci, ktorí chceli hrdinsky brániť Európu – podľa lokalizácie svojho plánovaného vojenského megacvičenia možno pred vpádom divokých laponských a ugrofínskych kmeňov na soboch – skôr, než sa cvičenie mohlo začať, utiekli, lebo sa zľakli oveľa strašnejšieho nepriateľa: ten keby ich napadol, mohli by dostať kašeľ a dokonca aj horúčky. Ale je to dobrý pocit, vedieť, že inak sú stále tu, aby nás chránili.

Na hraniciach európskych štátov sú kilometrové kolóny (alebo koróny?), ktoré samy osebe najlepšie svedčia o skutočnom obsahu, trvácnosti a význame projektu, akým je Európska únia v jej dnešnej podobe.

Na južnej, gréckej hranici EÚ, tam však zúri skutočná vojna. Nepoužívajú sa pri nej síce tanky ani stíhačky, a aj delá sú iba vodné, ale ide v nej o to isté, ako v každej naozajstnej vojne: o dobytie územia. Od oficiálnej vojny sa líši iba tým, že sa nenazýva vojnou, a ani dobyvatelia sa nesmú nazývať dobyvateľmi.

A tí, ktorí dobyvateľov vítajú (a tešia sa z každého postupného kúska zmeny charakteru svojej vlasti na obraz prišelcov, a nazývajú to multikultúrnosťou), tí sa vraj nemajú označovať ako zradcovia či zblúdilci, ale dávajú si pekné názvy ako demokrati a liberáli. Dobrovoľná kolektívna samovražda, to je dnes v niektorých krajinách Západu asi v móde, človek sa takmer už ani nečuduje, keď ekofanatici z Extinct Rebellion prišli v Británii s novým heslom: „Zem sa lieči. Vzduch a voda sa prečisťujú. Korona je liek. Ľudia sú choroba…“ A čo my na Slovensku, na čele ktorého stojí Igor Matovič? Nájdeme dosť zdravého rozumu, aby sme v tomto mori pochabosti a bláznovstiev našli správny smer?

Ivan Lehotský