Ruská ekonomika vlani vzrástla len o 1 percento, čo je výrazný pokles oproti približne štvorpercentnému rastu v rokoch 2023 a 2024. Masívne výdavky na vojnu síce spočiatku podporili hospodársku aktivitu, no zároveň zvýšili infláciu a podniky sa sťažovali na vysoké náklady na úvery.

„Ekonomika sa naďalej vracia k vyváženej trajektórii rastu,“ uviedla banka s tým, že januárové zrýchlenie inflácie spôsobili najmä jednorazové faktory vrátane zvýšenia daní. Dodala, že inflačné očakávania zostávajú vysoké, čo môže brzdiť trvalé spomaľovanie rastu cien.

Podľa centrálnej banky budú musieť úrokové sadzby zostať vyššie, než sa pôvodne predpokladalo. Tento rok očakáva ich priemer na úrovni 13,5 až 14,5 percenta. Cieľom je stlačiť infláciu späť k 4 percentnému cieľu, ktorý chce banka dosiahnuť v druhej polovici roku 2026.

Ruské verejné financie sú pod tlakom vojnových výdavkov a obmedzení energetického exportu. Príjmy z ropy a plynu, ktoré tvoria približne štvrtinu rozpočtu, klesli vlani na päťročné minimum. Rozpočtové deficity zároveň zvýšili zahraničný dlh Ruska na najvyššiu úroveň za 20 rokov, hoci pomer dlhu k HDP zostáva okolo 16-percentnej úrovne.