Pápež František vstúpil do auly Pavla VI. s radostným úsmevom, pretože sa zaplnila mladými ľuďmi, študentmi rímskeho lýcea, ktorého absolventmi boli aj Eugenio Pacelli, neskorší pápež Pius XII. alebo Franco Modigliani, ktorý sa stal držiteľom Nobelovej ceny za ekonómiu.

Viscontiho lýceum sídli v historickej budove Rímskeho kolégia, založeného sv. Ignácom z Loyoly a inaugurovaného pápežom Gregorom XIII. v roku 1583. Rímske kolégium preslávili osobnosti jezuitských matematikov a astronómov, spomedzi ktorých pápež František spomenul mená ako Clavius, Kircher či Secchi.

Svätý Otec chlapcom a dievčatám, ako aj ich učiteľom, hovoril o dôležitosti udržiavania tzv. „výchovnej zmluvy“ medzi vychovávateľmi, rodičmi a dobrovoľníkmi, ktorá je v súčasnosti veľmi ohrozená. Ďalej zdôraznil „hodnotu bratstva, ktorá sa zakladá na slobode, na čestnom hľadaní pravdy, na podporovaní spravodlivosti a solidarity, zvlášť voči slabším“.

Osobitnú pozornosť vo svojom príhovore venoval pápež osobnosti sv. Alojza, ktorého život sa spája práve s ich budovou v centre Ríma, medzi Panteónom a Benátskym námestím.

Patrón mládeže sv. Alojz Gonzága nebol kariéristom

„V komplexe s budovou vašou školy sa nachádza monumentálny Kostol sv. Ignáca, vnútri ktorého odpočívajú telesné pozostatky sv. Alojza Gonzágu, ktorého jubilejný rok práve prebieha pri 450. výročí jeho narodenia. On ako študent navštevoval tie isté miesta ako dnes vy. Sv. Alojz je patrónom mladých; preto rád pripomeniem niektoré témy, ktoré čerpám zo životného príbehu tohto veľkého svätca a zdajú sa mi byť veľmi aktuálne.

Predovšetkým chcem pripomenúť, že Alojz Gonzága bol schopný urobiť dôležité rozhodnutia pre svoj život, bez toho, aby sa nechal uniesť kariérizmom a bôžikom peňazí. Tak veľmi sú potrební mladí, ktorí dokážu takto konať, uprednostniť spoločné dobro pred osobnými záujmami! Aby sme takéto niečo dokázali, je potrebné dbať o vlastné vnútro, prostredníctvom štúdia, hľadania, výchovného dialógu, modlitby a načúvania vlastnému svedomiu.

Hovorím to vám, ktorí ste tu, mladí, študenti školy: Naučili ste sa počúvať vaše svedomie? Viete, čo sa vo vás deje? Naučili ste sa tomuto zdravému sebapozorovaniu, nie tomu chorému sebapozorovaniu  neurotikov, nie: zdravé sebapozorovanie, čo sa vo mne odohráva, čo sa vo mne deje? Je to viac než veda: je to múdrosť… aby sme sa nestali zdrapom papiera, ktorým vietor pohadzuje z jednej strany na druhú.“

Nemať strach zostať v tichu, nebyť otrokom mobilu

„Dobre nad tým premýšľajte. A tiež by bolo pekné, keby medzi vami, v skupine, s vedúcimi školy, ste urobili nejakú peknú úvahu o tom, čo je svedomie, čo sa deje vo svedomí, ako môžem zistiť, čo sa vo mne deje, ako vo svedomí rastú dobré postoje a postoje nie dobré… Vyskúšajte si to: bude to veľmi užitočné. A toto predpokladá schopnosť vymedziť si priestor pre ticho. Nemajte strach z ticha, zostať sami – nie stále, to nie, pretože to nie je dobré -, ale mať trochu času samoty, urobiť si priestor na ticho.

Nemajte strach z ticha, napríklad písať si vlastný denník, v tichu. Nebojte sa ťažkostí a suchopárnosti, ktoré môžu ticho sprevádzať. – „Ach ja nie, ticho je nuda!“ – Zo začiatku možno, ale potom, krok za krokom, keď vstúpiš do seba, v tichu, to už viac nenudí.

Osloboďte sa od závislosti na mobiloch, prosím vás! Určite ste počuli hovoriť o tragédii závislostí, nie? – „Určite, áno, otče.“ – Závislosť na hluku: ak nie je ruch, necítim sa dobre… a mnohé ďalšie závislosti. Ale táto závislosť na mobile je veľmi rafinovaná, veľmi rafinovaná. Mobil je veľká pomoc, je to veľký pokrok, treba ho používať, je pekné, keď všetci ho vedia využívať. Ale keď sa staneš otrokom mobilu, stratíš svoju slobodu.

Mobil je na rozhovory, na komunikáciu: je pekné rozprávať sa medzi sebou. Ale dajte pozor, že je tu nebezpečenstvo tejto drogy, keď telefón je drogou. Tým nebezpečenstvom je v zúžení komunikácie na púhe kontakty: Život nie je, aby sme sa kontaktovali, je na komunikovanie. Aby sme komunikovali.

Pamätajme na to, čo písal sv. Augustín: «In interiore homine habitat veritas» (De vera rel. 39,72). Vo vnútri človeka prebýva pravda. Hľadajte ju. Platí to pre všetkých, pre toho, kto verí i pre toho, kto neverí. Vnútro máme všetci. Len vo vnútornom stíšení môžeme zachytiť hlas svedomia a odlíšiť ho od hlasov egoizmu a hedonizmu. Sú to odlišné hlasy.“

Milovať s čistým a slobodným srdcom, s fantáziou lásky

„Sv. Alojz je známy schopnosťou milovať s čistým a slobodným srdcom. Jedine ten, kto miluje, dôjde k poznaniu Boha. V citovom živote sú nevyhnutné dva rozmery: cudnosť a vernosť. Milovať s cudnosťou, nie bezostyšne. A zostať v láske verní. Láska nie je nejaká hra: láska je tá najkrajšia vec, ktorú nám Boh dal, schopnosť milovať.

Boh je láska, hovorí Biblia, a Boh túto schopnosť daroval nám. Nepošpiňte ju bezostyšnosťou nehanebnosti a nevernosťou. Milujme čisto, ale naplno! Milujme so širokým srdcom, každý deň: s tou múdrosťou, ktorá rozširuje srdce, nenechajme ho scvrknúť sa a stvrdnúť na kameň. Rozšírme si ho. A Boh povedal svojmu ľudu, ako veľký prísľub, že mu odníme kamenné srdce a dá mu srdce z mäsa. Rozšíriť si srdce z mäsa: toto znamená milovať. S vernosťou a cudne.

Zmysel pre cudnosť odkazuje na svedomie bdelé na obranu dôstojnosti človeka a pravosti lásky, práve pre to, aby sme nebanalizovali jazyk tela. Vernosť spolu s rešpektovaním druhého je potom nevyhnutná dimenzia každého opravdivého vzťahu lásky, pretože s citmi sa nemožno zahrávať.

Ale milovať nie je iba vyjadrením citového puta dvojice alebo silného, krásneho a bratského priateľstva. Konkrétna forma lásky je daná aj solidárnym úsilím smerom k blížnemu, najmä voči chudobným. Láska k blížnemu sa živí fantáziou a ide vždy ďalej: vynachádzajú sa spôsoby ako pomôcť, ako ísť vpred. Predstavivosť lásky: nebojte sa toho. A takto sa dostanete ďalej, poza múry, poza rozdiely, poza prekážky.

Aj v tomto je sv. Alojz vzorom, pretože zomrel v službe chorým na mor, teda ľuďom, ktorí boli na okraji spoločnosti a všetkými vyradení. Láska ho hnala vždy ďalej. Fantázia lásky: nezabudnite na toto slovo. Fantázia lásky. Láska je kreatívna a vždy ide vpred.“

Na záver stretnutia so stredoškolákmi z Viscontiho lýcea Svätý Otec všetkým prízvukoval, aby sa s rozhodnosťou postavili proti každému prejavu šikanovania.