Richard Raši sa vo Wachau zúčastnil na rokovaní predsedov parlamentov krajín S3

Piatkové stretnutie vo Wachau nadviazalo na rokovanie predsedov parlamentov S3, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2025 v Bratislave počas slovenského predsedníctva v S3. Predseda NR SR po rokovaní vyzdvihol historickú blízkosť troch krajín, ktorá pretrváva aj v súčasnosti vďaka tomuto zoskupeniu. Pripomenul tiež dlhoročné spoločné dejiny Slovenska a Česka, ale aj skutočnosť, že prvá Slovenská národná rada sa sformovala 16. septembra 1848 práve vo Viedni. Podľa Rašiho sú tieto historické väzby dobrým základom aj pre dnešnú praktickú spoluprácu parlamentov.

„Slavkovský formát spája tri krajiny s približne 25 miliónmi obyvateľov, a to je už väčšia sila, ako keby každý z nás presadzoval svoje záujmy individuálne. Naše rokovania ukázali, že napriek tomu, že niekedy používame iné slová, máme v zásadných témach veľmi podobné postoje. Naším cieľom je preto hľadať spoločné riešenia, ktoré potrebujú naše krajiny a predovšetkým ich obyvatelia,“ uviedol predseda Richard Raši.

Jednou z hlavných tém rokovania bola nelegálna migrácia. Predsedovia parlamentov diskutovali o ochrane vonkajších hraníc Európskej únie, ako aj o opatreniach na vnútorných hraniciach. Predseda NR SR ocenil spoluprácu Slovenska a Rakúska v tejto oblasti, ako aj schopnosť ministrov vnútra oboch krajín hľadať riešenia, ktoré čo najmenej komplikujú každodenný život ľudí a zároveň zohľadňujú súčasnú bezpečnostnú situáciu.

Slovenský a rakúsky rezort vnútra sa koncom roka 2025 dohodli na presunutí ťažiska kontrol z hraničných priechodov do pohraničného pásma a na zdvojnásobení výkonu zmiešaných slovensko-rakúskych hliadok. Opatrenie pomohlo zmierniť negatívne dôsledky kontrol pre bežných občanov. Slovenským cieľom podľa Rašiho zostáva návrat k plnému fungovaniu schengenského režimu, keď to bezpečnostná situácia umožní.

Predsedovia parlamentov krajín S3 vo Wachau diskutovali aj o ďalšom rozširovaní Európskej únie (EÚ). Raši v rámci tejto témy zdôraznil podporu Slovenska krajinám západného Balkánu, ktoré sa dlhodobo pripravujú na členstvo. Osobitne spomenul Čiernu Horu, Albánsko, Srbsko a Severné Macedónsko a upozornil, že príliš dlhý prístupový proces môže oslabovať podporu európskej integrácie medzi obyvateľmi kandidátskych krajín.

V súvislosti s ambíciou Ukrajiny vstúpiť do EÚ zopakoval slovenskú pozíciu, podľa ktorej má byť členstvo výsledkom splnenia stanovených kritérií a rovnaké pravidlá majú platiť pre všetkých kandidátov. „Podporujeme rozširovanie EÚ, ale nie skratky alebo výnimky. Každá krajina musí splniť kritériá tak, ako ich museli splniť dnešné členské štáty. Zároveň je čas, aby bola Európska únia aktívnejšia voči krajinám západného Balkánu, ktoré už roky robia veľa pre to, aby sa stali jej súčasťou,“ uviedol Richard Raši.

V rámci stretnutia sa predsedovia parlamentov krajín S3 venovali aj problematike digitálnej transformácie a využívania umelej inteligencie v parlamentoch. Predsedu NR SR na stretnutí sprevádzal aj vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan, keďže práve parlamentné administratívy majú zohrávať dôležitú úlohu pri prenose skúseností a dohodnutých riešení do každodennej praxe.

Významnou témou rokovania bola, rovnako ako na decembrovom stretnutí S3 v Bratislave, spolupráca parlamentov pri vzdelávaní a zapájaní mladej generácie. NR SR má dlhodobú skúsenosť s mládežníckymi parlamentmi a programom študentských stáží. Model využívaný na Slovensku na návrh Rašiho prevzali a prispôsobili aj českí partneri a už koncom novembra sa má v Poslaneckej snemovni uskutočniť prvé plenárne zasadnutie Modelového parlamentu Česka.

Kancelária NR SR otvorí 1. októbra 29. ročník programu študentských stáží. V rámci neho je na november pripravená študijná návšteva približne 14-člennej delegácie NR SR v rakúskej Národnej rade. Slovenskú delegáciu budú tvoriť tohtoroční stážisti a odborní pracovníci Parlamentného inštitútu, Parlamentnej knižnice a Kancelárie predsedu. Slovenská strana má záujem sa bližšie sa oboznámiť s rakúskymi skúsenosťami s programom Demokratiewerkstatt a ďalšími formami práce s mladými ľuďmi.

Predseda NR SR vo svojom vyhlásení osobitne ocenil aj ústavné uznanie slovenskej a českej autochtónnej národnostnej menšiny v Rakúsku a osobnú angažovanosť predsedu rakúskej Národnej rady Waltera Rosenkranza v tejto oblasti. V tejto súvislosti poukázal na príklad Komenského školy vo Viedni, ktorá poskytuje vzdelávanie v nemčine, češtine a slovenčine.

Richard Raši svojim partnerom z Česka a Rakúska na záver vyjadril poďakovanie za otvorený charakter rokovania a možnosť viesť nielen formálny, ale predovšetkým priateľský dialóg. Práve schopnosť hovoriť otvorene aj o rozdielnych pohľadoch na jednotlivé témy podľa neho umožňuje trom susedným krajinám nachádzať spoločné riešenia a následne ich posúvať do praktickej spolupráce.

Parlamentná spolupráca v rámci S3 je tradíciou od roku 2018 a vytvára priestor na pravidelný dialóg troch bezprostredne susediacich krajín. Piatkové rokovanie vo Wachau sa uskutočnilo počas rakúskeho predsedníctva v Slavkovskom formáte. Rakúsko ho prevzalo 1. júla 2026 a v júli 2027 ho odovzdá Českej republike. Pracovný plán S3 na roky 2026 – 2027 zahŕňa spoluprácu v európskych záležitostiach, rozširovaní EÚ a vo vzťahoch so západným Balkánom, energetickej bezpečnosti a infraštruktúre, doprave, zjednodušovaní a digitálnej transformácii, medzinárodnom práve a rozvojovej spolupráci.