Môj profil 
Predplatné
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR vyplýva povinnosť predložiť návrh na úpravu minimálnej mzdy zo zákona. “Čo sa týka postojov jednotlivých sociálnych partnerov k tomuto návrhu, Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR trvala na svojom pôvodnom návrhu, takisto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) sa v podstate k tomuto návrhu nevyjadrila. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyjadrilo s návrhom vlády súhlas,” priblížil na brífingu po dnešnom rokovaní tripartity šéf MPSVR SR Ján Richter (Smer-SD).
Podľa viceprezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej odborári zotrvávajú v otázke výšky minimálnej mzdy pre budúci rok na svojom doterajšom návrhu, a to na úrovni 492 eur. “My trváme na našich argumentoch, že ekonomické a spoločenské prostredie vytvára veľmi pozitívny priestor na to, aby minimálna mzda rástla razantne. Aj preto zotrvávame na našom návrhu 492 eur pre rok 2018,” podčiarkla.
“Tento rok sme nezaujali stanovisko, nejdeme sa prieť o tom, či má byť minimálna mzda 480 eur, či 490 eur. Opýtal som sa zástupcov MPSVR, či nemá byť 500 eur. My nevieme, aká má byť minimálna mzda, pretože záujmom ministerstva práce je, aby minimálna mzda rástla v korelácii s rastom priemernej mzdy na Slovensku. Keď nám však priemerná mzda na Slovensku rástla o vyše 4 %, tak nám minimálna mzda nemôže rásť o takmer 11 %. Chýbajú nám analýzy, pretože minimálna mzda je ekonomická veličina,” zdôraznil 1. viceprezident RÚZ Luboš Sirota.
Podľa viceprezidenta AZZZ SR Rastislava Machunku asociácia nesúhlasí s navrhovanou výškou minimálnej mzdy pre rok 2018. “Bohužiaľ, musím konštatovať naplnenie našich slov, že minimálna mzda v tomto roku je čisto politicko-marketingový nástroj. Nie je to nástroj, ktorý by mal v sebe elementárne znaky nejakého rozumného hospodárenia a čísel, ktoré dnes v ekonomike sú,” upozornil Machunka. Zásadným spôsobom sa podľa neho bude zhoršovať konkurencieschopnosť ekonomiky SR.
“Akceptovali sme tento návrh. Odmeňovanie vo verejnej správe vo všeobecnosti predpokladá isté zmeny. Dovtedy by tento aspekt malo istým spôsobom razantné zvyšovanie minimálnej mzdy takpovediac nahradiť možné slabšie odmeňovanie v niektorých typoch, hlavne prevádzkových profesií, v podmienkach verejnej správy, ale aj štátnej správy,” dodal výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Z analýzy vplyvov rezortu práce ďalej vyplýva, že nárast minimálnej mzdy by sa premietol do rastu mzdových nákladov približne 30.000 zamestnávateľov, ktorými sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a približne 13.400 firiem. Náklady zamestnávateľov na doplatky do novej sumy minimálnej mzdy by mali dosiahnuť 42,6 milióna eur a odvody do poistných fondov majú dosiahnuť 18,8 milióna eur. Zvýšenie minimálnej mzdy by sa malo podľa analýzy rezortu práce dotknúť takmer 119.000 zamestnancov, pričom takmer 70.000 zamestnancov pracuje pre SZČO a vyše 49.000 pre firmy.
.JPG)
.jpg)
