Môj profil 
Predplatné
Košičania vás poznajú predovšetkým ako režiséra úspešných komediálnych titulov v činohre. Vašim šiesty počinom v Štátnom divadle Košice bude opera. Ako sa zrodil tento posun?
S myšlienkou vyskúšať si opernú réžiu som sa začal zaoberať, keď som v Košiciach pripravoval Voľnomyšlienkara a vo voľných chvíľach som sa chodil do divadla pozerať aj na operu. Oslovil som vtedy dramaturgičku opery Lindu Keprtovú a neskôr aj šéfa Karola Kevického, či by mi nedali príležitosť a napokon prišla v podobe pripravovanej premiéry jednoaktoviek Mozart a Salieri a Bohom milovaný.
Ste predovšetkým činoherným režisérom s hereckými skúsenosťami. Bola pre Vás réžia opery a k tomu netradičného spojenia romantickej komornej opery so súčasnou operou veľkou výzvou?
Možno sa to dá tak vnímať. Ale nemám pocit, že by som nejako zápasil s iným druhom divadla, teda s operou. Treba mať na pamäti niektoré špecifiká opernej práce, rešpektovať ich a nechať sa unášať hudbou.
Skúšobné obdobie je v plnom prúde, takže určite už viete povedať, v čom je réžia opery iná ako réžia činohry?
Nezdá sa mi, že by práca režiséra v opere bola nejako zásadne odlišná od činohernej réžie. Stále sa nachádzame na pôde divadla, vytvárame divadelnú ilúziu, divadelný jazyk je veľmi príbuzný, len v ňom má kľúčovú úlohu hudba.
Prvú časť večera napĺňa opera Rimského-Korsakova, ktorá už má za sebou istú inscenačnú tradíciu. V prípade druhej časti, súčasnej opery Mariána Lejavu Bohom milovaný je to úplne inak. Vznikala, dá sa povedať, za pochodu. Nie je pre režiséra náročné nájsť v takomto režime režijnú koncepciu?
To, čo ma na tom najviac baví je kontrast. Vedľa seba je postavená romantická opera Rimského – Korsakova s krásnou melodikou a súčasná opera, ktorá znie celkom inak. Z toho vychádza aj koncept inscenácie. Vedľa seba je postavená na jednej stane romantická legenda o tom, ako menej talentovaný hudobník otrávi hudobného génia a na druhej strane pohľad na to, ako v skutočnosti Mozart umieral. Nie ako génius, ale ako prostý smrteľník.
Téma oboch opier je notoricky známa – vzťah geniálneho Mozarta a závidiaceho Salieriho už prešiel spracovaním v rôznych podobách. Ako to teda je – zabil Salieri Mozarta?
Samozrejme, že nezabil. Tento mýtus má tuhý korienok už od smrti Mozarta. Podľahli mu mnohí, dokonca aj Puškin, ktorý ho pretavil najprv do drámy a neskôr aj do operného libreta, ale neskôr aj Peter Schaeffer, podľa ktorého hry vznikol slávny film Miloša Formana Amadeus.
Aký má Michal Spišák vzťah k opere, respektíve všeobecne k vážnej hudbe?
Mám rešpekt. Je to pre mňa málo známy svet, ktorý sa snažím postupne objavovať. Samozrejme ako laik. Také sú aj moje návštevy koncertov vážnej hudby, alebo operných predstavení. Nijak sa nevymykám od väčšinovej populácie.
Spojenie romantickej a súčasnej opery je viac ako zaujímavým, dá sa povedať až odvážnym dramaturgickým počinom. Čím by mohla pripravovaná inscenácia osloviť diváka, nielen toho vyslovene operného?
Určite práve týmto netradičným spojením. Prvá opera je mýtus o božskom pôvode talentu a geniality, je to predstava, že nositeľ tohto talentu si ani nemusí uvedomovať schopnosti, ktoré má. Taký je názor Salieriho na Mozarta. Opera Mariána Lejavu Bohom milovaný prináša takmer dokumentárny pohľad na posledné hodiny života Mozarta, pretože vychádza z dobových prameňov. Je to pokus sprostredkovať divákovi situácie, ktoré sa okolo Mozarta pred jeho smrťou naozaj udiali. A pre divákov bude určite zaujímavá aj po hudobnej stránke, ktorá prináša moderné a súčasné zvuky, často prekvapujúco spojené. Verím, že výsledný efekt bude určite dobrý a že ho ocenia aj diváci.
Svjatoslav Dohovič
.jpg)
.JPG)
