Môj profil 
Predplatné
Spravodajca Sputniku navštívil čiernohorskú dedinu Petnjica, ktorá je pokladaná za rodisko veľkého rodu Karadžićovcov, ktorému vďačí Balkán za niekoľko slávnych osobností. Narodil sa tu Vuk Karadžič, kodifikátor srbského jazyka, ktorý vytvoril súčasnú srbskú cyriliku, ktorej sa na jeho počesť dodnes hovorí “Vukovic”. Pochádza odtiaľto tiež vojvodca, hrdina oslobodzovacej vojny proti Turkom Šujo Karadžič.
Tretím Karadžićom z Petnjice, ktorý je široko známy nielen na Balkáne, ale aj za jeho hranicami, sa stal prvý prezident Republiky srbskej a vodca bosnianskych Srbov za občianskej vojny z rokov 1992 až 1995 v Bosne a Hercegovine Radovan Karadžič, ktorého obvinil ICTY z genocídy v Srebrenici, zločinov proti ľudskosti a z porušenia zákonov vojny.
Teraz je v rodnej dedine Radovana Karadžiča asi 30 domov, väčšina z nich sa ale zmenila na víkendové rezidencie, stále tu žije maximálne sedem rodín. Dvaja miestni obyvatelia Sputniku oznámili, čo si myslia o definitívnom rozsudku haagskeho tribunálu a aký bol ich sused predtým, než sa stal významnou osobou v Bosne.
Goran Karadžič netají svoje sklamanie z rozsudku. Zdôrazňuje, že tribunál v Haagu nebol rovnako prísny k všetkým obvineným: “Ako je to možné, že Radovana Karadžiča odsúdili a Anteho Gotovinu (chorvátskeho generála, ktorý bol pôvodne odsúdený ICTY za vojenské zločiny proti Srbom, ale neskôr úplne zbavený viny) nie? Haagsky súd je jednoznačne naladený prozápadne a protisrbsky,” je presvedčený zdroj Sputnika.
Hovorí, že aj pred vynesením rozsudku necítil žiadny optimizmus, pretože v prípade Karadžiča, človeka pokročilého veku, by bol každý rozsudok doživotným: “Radovan sa narodil v roku 1945. Má podlomené zdravie.”
Goran Karadžič tvrdí, že o jeho pozícii nerozhoduje skutočnosť, že Radovan Karadžič je jeho krajanom a vzdialeným príbuzným.
“Dokonca keby nás nespájali spoločné korene, nesúhlasil by som s tým, že Radovan mal byť odsúdený. Pre celý srbský národ v Republike srbskej je hrdinom,” hovorí Goran, podľa ktorého nenávideli Karadžiča na Západe práve preto, že sa pre nich stal stelesnením samotného projektu Republiky srbskej ako širokej autonómie bosnianskych Srbov vnútri Bosny a Hercegoviny.
Vukoslav Karadžič hovorí, že bol rozsudkom šokovaný a že chápe, že Západ zvolal Haagsky tribunál len k tomu, aby odsúdil Srbov. Rovnako ako jeho rodák si kladie otázku, koľko moslimských a chorvátskych vojnových zločincov odsúdil ICTY na doživotné väzenie?
“Poznám Radovana osobne. A poznám ho dobre. Viem, aký je to človek. Moslimom, svojim pacientom (Karadžič je povolaním psychiater a pracoval vo svojom odbore) za vojny pomáhal. Viem to presne. Je to môj sused, narodil sa 200 metrov od môjho domu. A na začiatku 80. rokov mi v Sarajeve pomohol s alkoholickými problémami. Povedal mi vtedy: “Len nepi a bude všetko dobré”. Od tej doby už som tú rakiju nepil. Jeho slová sa mi vryli do pamäti,” spomína si Vukoslav Karadžič.
Tiež predpokladá, že Radovan Karadžič zaplatil za to, že prevzal úlohu zástupcu a politického vodcu bosnianskych Srbov.
“Nie som šovinista. Bosna nie je možná ako bez Srbov, tak i moslimov a Chorvátov. Sú to tri bosnianske národy. Chceli hodiť Srbov cez palubu, aby sa nemuseli pýtať na ich názor, a budovať vlastný štát. Radovan bol vodcom tých Srbov. Došlo bohužiaľ až k vojne a vo vojne sú všetci obeťami. Ako Srbi, tak aj Chorváti a moslimovia,” je presvedčený druhý krajan odsúdeného Karadžiča.
“Chcú teraz týmto rozsudkom pre Radovana odsúdiť aj celú Republiku srbskú. Stále sa jej chcú zbaviť. Ale myslím si, že sa im nikdy nepodarí spochybniť práva srbského obyvateľstva Bosny a Hercegoviny, “pokračuje.
Podľa slov Vukoslava je Radovan Karadžič jedným z hrdinov, ktorí bojovali za svoj národ: “Beriem ho ako hrdinu, ako rodného brata. A prajem mu všetko najlepšie. Som s ním! ”
Nebojša Popovič
