Brusel/Luxemburg 22. januára 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Súdny dvor EÚ upozornil v utorok rakúsku vládu, že musí upraviť svoje právne predpisy s cieľom obnoviť rovnosť zaobchádzania so všetkými zamestnancami počas cirkevných sviatkov. Súd skonštatoval, že priznanie plateného sviatku na Veľký piatok v Rakúsku len tým pracovníkom, ktorí sú príslušníkmi niektorých cirkví, predstavuje diskrimináciu na základe náboženstva, čo právo Európskej únie zakazuje
To v konkrétnej rovine znamená, že ak Rakúsko nezmení svoje právne predpisy s cieľom obnoviť rovnosť zaobchádzania, súkromní zamestnávatelia majú povinnosť priznať platený sviatok na Veľký piatok aj tým pracovníkom, ktorí sa nehlásia k oficiálne uznaným cirkvám.
V Rakúsku, kde sa väčšina obyvateľstva hlási k rímskokatolíckej cirkvi, je Veľký piatok plateným sviatkom len pre členov evanjelickej cirkvi augsburského a helvétskeho vyznania, starokatolíckej cirkvi a evanjelickej cirkvi metodistickej.
Osobitný režim má umožniť členom týchto cirkví vyznávať svoje náboženstvo v deň, ktorý je pre nich osobitne významný, bez toho, aby od zamestnávateľov žiadali dovolenku. Pokiaľ člen niektorej z týchto cirkví počas tohto dňa pracuje, má nárok na dodatočné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Táto právna úprava sa stala predmetom súdneho sporu potom, ako istý Markus Achatzi – zamestnanec súkromnej detektívnej kancelárie Cresco Investigation -, ktorý nie je členom žiadnej z predmetných cirkví, sa sťažoval, že prácou počas Veľkého piatku mu diskriminačným spôsobom bolo odopreté mzdové zvýhodnenie.
Najvyšší súd Rakúska, ktorý sa týmto sporom zaoberá, sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou o zlučiteľnosti predmetnej rakúskej právnej úpravy s európskou legislatívou v oblasti diskriminácie z dôvodu náboženstva.
Súdny dvor rozhodol, že právna úprava, podľa ktorej je Veľký piatok sviatkom len pre pracovníkov, ktorí sú členmi niektorých kresťanských cirkví (a tí, ak v tento deň pracujú, majú nárok na dodatočné mzdové zvýhodnenie), predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu náboženstva.
Podľa súdnej inštitúcie z Luxemburgu takúto právnu úpravu nemožno odôvodniť ani na základe opatrení nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ani na základe osobitných opatrení na kompenzáciu nevýhod súvisiacich s náboženstvom.