Putin uznal právo Arménska usilovať sa o členstvo v EÚ a označil ho za „prirodzené“ a „legitímne“. Zároveň však upozornil, že takýto kurz môže priniesť „ťažkosti“ pri ďalšom zotrvaní krajiny v EAEU vrátane straty výhod spoločného trhu a narušenia obchodných väzieb.
„Čím skôr sa rozhodneme, tým lepšie,“ vyhlásil Putin podľa webu Espreso TV. Rusko podľa neho potrebuje vedieť, akým spôsobom má v budúcnosti budovať ekonomické vzťahy s Arménskom. Ruský prezident argumentoval aj hospodárskymi výsledkami Arménska od vstupu do eurázijského integračného zoskupenia. Podľa jeho slov sa od roku 2015 arménsky hrubý domáci produkt zvýšil takmer trojnásobne, export do štátov EAEU desaťnásobne a na členské krajiny zoskupenia pripadá približne 36 percent zahraničného obchodu Arménska.
Putin zároveň pripomenul Pašinjanove predchádzajúce vyjadrenia o možnosti referenda a spoločné vyhlásenie štyroch lídrov EAEU z 29. mája. Arménsko v ňom vyzvali, aby „v čo najkratšom čase“ uskutočnilo celonárodné hlasovanie o vstupe do Európskej únie alebo pokračovaní členstva v EAEU.
Pašinjan však s interpretáciou Moskvy nesúhlasil. Arménsko podľa neho analyzovalo svoje zmluvné záväzky voči Rusku a EAEU a nezistilo, že by ich porušovalo. Zákon o začatí procesu vstupu do Európskej únie, ktorý krajina prijala v roku 2025, podľa arménskeho premiéra nie je v rozpore s existujúcimi záväzkami Jerevanu. Zmluva o EAEU zároveň obsahuje samostatný postup vystúpenia z organizácie a Arménsko ho zatiaľ nezačalo.
Putin na jeho argumentáciu reagoval priamo. „Teraz spolu diskutujeme, vždy je pre mňa zaujímavé diskutovať s vami,“ povedal Pašinjanovi. Podľa ruského prezidenta však prijatie zákona o začatí procesu vstupu Arménska do iného integračného zoskupenia fakticky signalizuje zámer krajiny opustiť EAEU. Členstvo v oboch organizáciách súčasne považuje za nezlučiteľné.
Arménsky premiér opäť nesúhlasil. Jerevan si podľa neho uvedomuje, že v budúcnosti bude musieť urobiť definitívne rozhodnutie, v súčasnosti však naň neexistujú podmienky. „Teraz v skutočnosti nemáme alternatívu, táto alternatíva v realite nebola vytvorená. Keď bude vytvorená, ak bude vytvorená, potom, samozrejme, urobíme rozhodnutie prostredníctvom referenda alebo bez neho,“ povedal Pašinjan.
Putin následne arménskeho premiéra vyzval, aby hlasovanie neodkladal. „Tak ho teda urobte a uzavrieme tému, to je všetko,“ reagoval. Napätie okolo zahraničnopolitického smerovania Jerevanu malo v Biškeku aj symbolický rozmer. Počas summitu „ŠOS+“ 1. septembra Pašinjan predniesol svoj prejav v arménčine, zatiaľ čo ostatní lídri krajín Spoločenstva nezávislých štátov vystupovali v ruštine.
Polícia upozorňuje na poplatok pri výmene občianskeho pre elektronický podpis
Polícia upozorňuje občanov na poplatok za výmenu občianskeho preukazu v prípade, ak si ho menia z dôvodu skončenia platnosti certifikátov…
V Estónsku sa schyľuje k politickej kríze súvisiacej s prezidentskými voľbami
V Estónsku sa dve opozičné strany – Centristická strana a Konzervatívna ľudová strana – odmietli zúčastniť na hlasovaní o voľbe…
Iránska armáda uskutočnila ďalšiu sériu útokov na americké základne v Spojených arabských emirátoch a Bahrajne
Iránska armáda uskutočnila ďalšiu sériu útokov na americké základne v Spojených arabských emirátoch a Bahrajne. Informuje o tom agentúra Pars…
Následkom mimoriadnej udalosti v Kútoch je doprava vedená po jednej koľaji
V železničnej stanici Kúty došlo v stredu o 12.03 h k mimoriadnej udalosti. Železničná doprava v úseku Kúty – štátna…
Izrael je podľa izraelského ministra obrany pripravený odpovedať na prípadný iránsky útok plnou silou
Izrael je pripravený odpovedať plnou silou, ak by sa stal terčom útoku zo strany Iránu potom, ako jeho jednotky zasiahli…


















