Aktuálne vzťahy Ruskej federácie a Talianska aj v súvislosti s talianskym volaním po zmiernení, resp. zrušení sankcií, označil Putin za osobité.

“Obstáli v skúške času a tešíme sa z dialógu s vedúcimi predstaviteľmi postaveným na dôvere. Neustále spolupracujeme v oblasti politiky, ekonómie, vedy a umenia. Veľmi si vážime túto vzájomnú dôveru a partnerstvo. Chcel by som dodať, že rozhodnutie o zavedení sankcií voči Rusku prijala Európska komisia a hlasovali všetky krajiny EÚ. Chcel by som však zdôrazniť, že ruské protiopatrenia sú ohraničené a nebránia nám úspešne si vymieňať investície alebo sa zapájať do priemyselnej spolupráce. V dôsledku toho žiadna talianska spoločnosť neopustila ruský trh. Sľubné dvojstranné zmluvy boli podpísané na nedávnom Petrohradskom ekonomickom fóre. Ide najmä o dohody v priemyselnom, ropnom, plynárenskom a petrochemickom sektore,” vysvetlil.

“Ak hovoríme o zrušení sankcií, prvý krok musí prijať orgán, ktorý ich presadzoval, a to Európska únia. Rusko by potom mohlo zrušiť opatrenia, ktoré prijalo. Sme presvedčení, že zvíťazí zdravý rozum, že Európa sa bude riadiť predovšetkým vlastnými záujmami a nie vonkajším vplyvom. Potom sa budeme môcť rozvíjať, k nášmu vzájomnému prospechu, širokej spolupráci plánovanej do budúcnosti,” dodal.

Lega a Salvini

Putin si tie pochvaľoval spoluprácu s lídrom strany Lega a vicepremiérom Salvinim, s ktorým dlhodobo spolupracuje na straníckej úrovni s jeho Jednotným Ruskom.

“Lega a jej predseda Salvini aktívne podporujú obnovenie plnej spolupráce medzi Talianskom a Ruskom; presadzujú rýchle zrušenie protiruských sankcií zavedených USA a EÚ. V tomto ohľade sa naše stanoviská zhodujú. Salvini má voči našej krajine pozitívny postoj a je dobre informovaný o situácii v Rusku. Stretli sme sa v roku 2014 v Miláne, kde sme diskutovali o perspektíve rozvíjania taliansko-ruských väzieb a vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou. Odvtedy, pokiaľ viem, pán Salvini a zástupcovia jeho strany udržiavajú kontakt s ruskými partnermi, ktorí majú záujem o rozvoj spolupráce s talianskymi partnermi,” ozrejmil ruský prezident.

“Povedal som to pri niekoľkých príležitostiach a opakujem: v našich vzťahoch so zahraničnými štátmi sa stále angažujeme s legálne zvolenými, legitímnymi predstaviteľmi. Sme pripravení spolupracovať s tým, kto bol či bude zvolený talianskymi ľuďmi, bez ohľadu na politickú príslušnosť.

“Pokiaľ ide o Berlusconiho, sme viazaní priateľstvom, ktoré sa tiahne mnoho rokov. Silvio je politik globálneho postavenia, skutočný vodca, ktorý silne obhajuje záujmy svojej krajiny na medzinárodnej scéne. Rešpektujeme jeho úprimnú túžbu zachovať a upevniť potenciálne výhody vzťahov medzi našimi krajinami. Je dôležité, aby medzi všetkými politickými silami v Taliansku existoval absolútny konsenzus o rozvoji dobrých vzťahov s Ruskom. Aj my sme rovnako odhodlaní dosiahnuť takýto výsledok.”

Stav svetovej bezpečnosti

Ruskí líder sa obšírne vyjadril aj ku súčasnému stavu svetovej bezpečnosti. Uviedol, že si nemyslí, že Rusko vyprovokovalo studenú vojnu a preteky v zbrojení. Súčasný kolaps medzinárodného bezpečnostného systému sa podľa neho začal jednostranným odstúpením USA od Zmluvy ABMT (o obmedzení systémov antibalistických rakiet).

“To bol základný kameň celého systému kontroly zbraní. Porovnajte, koľko Rusko vynakladá na obranu – približne 48 miliárd dolárov – s vojenským rozpočtom USA – viac ako 700 miliárd dolárov,” upozornil.

“Nemáme v úmysle zapojiť sa do takýchto pretekov, ale máme aj povinnosť zabezpečiť našu bezpečnosť. Práve z tohto dôvodu sme boli nútení navrhnúť ultramoderné zbrane ako reakciu na nárast vojenských výdavkov USA a ich nehanebne nekonštruktívny prístup. Dokonalým príkladom je situácia týkajúca sa zmluvy INF (o raketách stredného doletu). Niekoľkokrát sme požiadali USA, aby poskytli objektívne a konkrétne vysvetlenie k otázkam týkajúcim sa tohto dokumentu, ale stretli sme sa s odmietnutím. V dôsledku toho Američania de facto odmietajú ďalšiu dohodu. Nie je jasné, ako by sme mali spoločne pokračovať v znižovaní strategického zbrojenia. Začiatkom roku 2021 vyprší platnosť novej zmluvy START (o medzikontinentálnych raketách),” vysvetlil.

V súčasnosti však Putin nevidí žiadnu ochotu USA diskutovať o jej rozšírení alebo návrhu úplne novej dohodu. “Za zmienku stojí aj ďalší fakt. V októbri minulého roka sme predložili USA návrh na prijatie spoločného vyhlásenia o „neprípustnosti“ jadrovej vojny a uznaní jej deštruktívnych následkov. Američania doteraz neodpovedali. Nedávno sa objavili náznaky, že Washington začína uvažovať o obnovení dvojstranného dialógu o širokom strategickom programe. Myslím si, že dosiahnutie konkrétne dohody v oblasti kontroly zbraní by prispelo k posilneniu medzinárodnej stability. Rusko má politickú vôľu na tom pracovať. Teraz je to na USA. Hovoril som o tom s prezidentom Trumpom počas nášho nedávneho stretnutia na okraji samitu G20 v Japonsku,” podotkol Putin.

Ukrajina a Zelenskyj

Dodal, že je otvorený dialógu s novým prezidentom Ukrajiny. Podmienil to však tým, že Zelenský má začať plniť svoje predvolebné sľuby vrátane snahy o priamy dialóg so svojimi krajanmi v Donbase a prestať ich označovať za separatistov.

“Ukrajinské orgány by mali rešpektovať dohody z Minsku a neignorovať och. Ukrajinizácia“; zákaz používania ruského jazyka (ktorý je materinským jazykom miliónov ukrajinských občanov) vrátane vyučovania na univerzitách a školách; nespútaný neonacizmus; občianska vojna na juhovýchode krajiny; a pokusy predchádzajúcich mocností zničiť krehký mier sú len malou časťou hanebného dedičstva, s ktorým sa bude musieť nový prezident zaoberať,” upozornil.

“Takže opakujem: občania Ukrajiny neočakávajú od Zelenského a jeho ministrov vyhlásenia, ale čo najskôr konkrétne opatrenia a zmenu k lepšiemu. Okrem toho, orgány v Kyjeve musia konečne pochopiť, že konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou nie je v našom spoločnom záujme, zatiaľ čo rozvoj pragmatickej spolupráce založený na dôvere a vzájomnom porozumení ním naopak je. Sme pripravení?” položil Putin v závere rečnícku otázku.