Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov boli pred niekoľkými mesiacmi pre napäté vzťahy Washingtonu a Moskvy povolaní späť do svojich domovských krajín.

Termín návratu veľvyslancov zatiaľ podľa Putina nebol určený. Dodal však, že ide len o “technickú otázku”.

Na otázku redaktora televízie CNN, či boli rozhovory s Bidenom poznačené nevraživosťou, Putin odpovedal, že to tak nebolo a označil ich za “celkom konštruktívne”. Obe strany podľa neho preukázali “ochotu porozumieť jeden druhému”.

Putin tiež informoval, že sa s Bidenom dohodli na začatí rokovaní o kybernetickej bezpečnosti. Biely dom ešte pred začiatkom rokovaní naznačil, že Biden na stretnutí s Putinom otvorí i otázku nedávnych kybernetických útokov voči americkým spoločnostiam.

Ruský prezident potvrdil, že s Bidenom diskutovali o jadrových zbraniach, a konštatoval, že Rusko a USA nesú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie globálnej strategickej stability.

Tlačovú konferenciu Putina pozorne sleduje Biden a jeho tím, píše CNN. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa chce americká strana vidieť, akým spôsobom Putin summit zhodnotí, preto sa rozhodla, že Biden predstúpi pred novinárov až po Putinovi.

Biden a Putin rokovali o výmene väzňov, šéf Kremľa obhajoval väznenie Navaľného

Ruský prezident Vladimir Putin po stredajšom summite v Ženeve vyhlásil, že kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa vrátil do Ruska s vedomím, že ho zatknú, keďže porušil ruské zákony a podmienky podmienečného trestu. Informovala o tom agentúra AFP.

“Tento človek vedel, že porušuje ruské zákony. Bol dva razy odsúdený,” uviedol Putin bez toho, aby Navaľného menoval. Podľa Putina Navaľnyj v nemocnici v Berlíne, kam ho previezli po otrave novičkom, “dával na internet svoje videá… a vedome chcel porušiť zákon”. “Spravil presne to, čo chcel,” povedal Putin s tým, že ignoroval zákon.

Navaľného zadržali v januári po návrate z Nemecka, kde sa päť mesiacov zotavoval z pokusu o otravu nervovoparalytickou látkou typu novičok. Z tohto činu obviňuje ruského prezidenta Vladimira Putina a ruské tajné služby. Kremeľ akúkoľvek úlohu pri otrave popiera.

Väznenie Navaľného prirovnal Putin k obvineniam voči vzbúrencom, ktorí sa podieľali na útoku na americký Kapitol zo 6. januára, pri ktorom zomreli piati ľudia. Putin argumentoval, že podporovatelia exprezidenta Donalda Trumpa prišli do sídla Kongresu “s politickými požiadavkami” a následne boli za to uväznení.

Britský denník The Guardian v tejto konštatoval, že zatiaľ čo sa Navaľnyj a jeho stúpenci bojujú za slobodné a spravodlivé voľby v Rusku, ľudia, ktorí vtrhli do Kapitolu, sa pokúsili zvrátiť právoplatné výsledky prezidentských volieb v Spojených štátoch.

Putin na kritiku porušovania ľudských práv v Rusku reagoval odsúdením násilností s použitím strelných zbraní v USA a tiež útokov dronmi. Na predošlý výrok Bidena, ktorý ho nazval “vrahom”, Putin reagoval, že vo veľkých amerických mestách sú ľudia zabíjaní strelnými zbraňami každý deň.

Na margo zvýšeného napätia medzi Ruskom a USA a ich spojencami vo vojenskej oblasti a obáv Washingtonu z ruských vojenských aktivít Putin povedal, že Rusko robí cvičenia na svojom území rovnakým spôsobom, ako Spojené štáty na svojom území. Moskva však “neťahá” svoju vojenskú techniku a vojakov k hraniciam USA.

“Bohužiaľ, naši americkí partneri to robia. ‘Obavy’  z tejto situácie by preto nemala vyjadrovať americká strana, ale ruská,” konštatoval Putin.

Téma vstupu Ukrajiny do NATO sa podľa Putina preberala len okrajovo, pretože podľa neho “nie je o čom rokovať”.

Putin uviedol, že s Bidenom hovorili i o možnej výmene väzňov. Ako poznamenal, možné sú “kompromisy”. Americký občan Paul Whelan, odsúdený v Rusku za špionáž na 16 rokov odňatia slobody, vyzval Bidena, aby zariadil výmenu väzňov. Ako tvrdí, stal sa obeťou zajateckej diplomacie. Ďalším väzneným americkým občanom je Trevor Reed odsúdený na deväť rokov za útok na ruských policajtov.

Moskva by zase mohla žiadať o vydanie známeho ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta a zmluvného pilota a údajného pašeráka drog Konstantina Jarošenka.

S Bidenom sa podľa Putina dohodli i na začatí rokovaní o jadrovom odzbrojení a možnom nahradení dohody New START obmedzujúcej množstvo jadrových zbraní po vypršaní jej platnosti v roku 2026, píše agentúra AP.

Putin potvrdil, že Biden ho do Bieleho domu nepozval. Ich vzájomné stretnutie napriek tomu zhodnotil ako “produktívne, dôležité a konkrétne”. Konalo sa “v atmosfére, ktorá bola zameraná na dosahovanie výsledkov”.