Môj profil 
Predplatné
Bratislava 23. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Dvaja ministri budú čeliť obvineniu
Generálna prokuratúra SR (GP) potvrdzuje, že vyšetrovateľ v Poprade obvinil dvoch bývalých ministrov životného prostredia v kauze trestnej zodpovednosti za škody v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline vo Vysokých Tatrách. Potvrdil to dnes na tlačovej konferencii námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál a aj prokurátor trestného odboru GP SR Ladislav Hanniker. Exministrom hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na tri až osem rokov.
Vyšetrovanie prebieha už 4 roky
Podľa Košťála sa orgány činné v trestnom konaní venovali tomuto prípadu intenzívne štyri roky. Exministri sa dopustili ohrozenia a poškodenia a prečinu marenia verejného činiteľa. Podľa prokuratúra Hannikera spôsobili svojím konaním majetkovú škodu vo výške viac ako
deväť miliónov eur a ďalšiu ekologickú nemajetkovú škodu. V prípade bolo a bude potrebné vypočuť množstvo svedkov a expertov. Zničených bolo podľa prokurátora Hannikera až 70.000 hektárov lesa vo Vysokých Tatrách.
Obvinení sú z ohrozenia a poškodenia životného prostredia
Exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS) čelia obvineniu z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom. Informovalo o tom vydanie denníka Sme v stredu 22. augusta s tým, že dôvodom je ich údajná nečinnosť a nepovolenie ťažby dreva po kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004, čo podľa prokuratúry spôsobilo, že Tatry požral lykožrút.
Ministri proti obvineniu podali sťažnosti
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme, podľa tohto zdroja, bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť ako pokyn akceptovať, napísal v stredu denník.
Prokuratúra má za to, že drevo bolo treba vyťažiť
“Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného dreva v lese,” píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Ochranári a lesníci majú opačné názory
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. “Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta,” povedal pre Sme.
Posudok odhadol škodu na 13 miliónov eur
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. “Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom,” uviedol Lukáč pre denník.
