„Približne o štvrtinu vzrástol počet páchateľov trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. V číselnom vyjadrení ide o nárast z 35 trestne stíhaných osôb na 47,” konštatuje ÚŠP. Zároveň pripomína, že v roku 2017 vedúci zločineckej skupiny označovanej ako „piťovci“ (Juraj Ondrejčák, pozn. SITA) začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a vyzval aj členov tejto skupiny, aby sa k stíhanej trestnej činnosti priznali a spolupracovali na jej odhalení a dokumentovaní. „Členovia skupiny skutočne túto výzvu rešpektovali a okrem dvoch výnimiek pristúpili na konanie o dohode o vine a treste,” informuje ÚŠP. V minulom roku takisto pokračovalo trestné stíhanie proti 21 obvineným, ktorí boli členmi, respektíve osobami činnými pre zločineckú skupinu označovanú ako „takáčovci“.

ÚŠP pripomína, že v minulom roku pokračovalo vyšetrovanie trestnej činnosti spáchanej zločineckou skupinou označovanou ako „sýkorovci“. „Jadro zločineckej skupiny bolo právoplatne odsúdené na vysoké tresty, dvaja najvyššie postavení členovia skupiny na trest odňatia slobody na doživotie. Dňa 22. marca 2018 bola podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd na sedem osôb pre šesť vrážd, dva skutky boli kvalifikované ako pokus trestného činu vraždy, trestný čin všeobecného ohrozenia (výbuch bývalého obchodného domu Jadran v Bratislave), ako aj nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami,” uvádza špeciálna prokuratúra s tým, že šlo o skutky z obdobia rokov 1998 až 2004. V októbri 2018 tiež prokurátor ÚŠP podal obžalobu v kauze skupiny známej ako „Dvojičky”. Tá páchala prevažne drogovú trestnú činnosť a s tým súvisiacu násilnú trestnú činnosť voči konkurenčným skupinám, ale dopustila sa aj trestných činov nedovoleného ozbrojovania a úkladnej vraždy vlastného člena skupiny potom, ako zistili, že spolupracuje s políciou. V roku 2018 takisto prokurátor podal obžalobu na 14 obvinených, v minulosti sústredených v zločineckej skupine označovanej ako „sátorovci“. „Ide o skupinu páchateľov z južného Slovenska v minulosti sústredenú okolo Ľ.S., ktorá pôsobila minimálne od roku 1999 až do konca roku 2010 na južnom Slovensku, najmä v okolí Dunajskej Stredy, ale jej činnosť mala presah aj do Maďarskej republiky. Skupina sa zaoberala rozmanitou trestnou činnosťou,” uvádza ÚŠP.

Za trestné činy korupcie bolo podľa ÚŠP v minulom roku stíhaných 138 osôb. V porovnaní s rokom 2017 ide o zvýšenie počtu obvinení o 21 a oproti roku 2016 o 29 obvinených. „Mierny nárast vznesených obvinení za korupčné trestné činy, ako aj nárast počtu obžalôb a dohôd o vine a treste v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi možno hodnotiť ako pozitívny signál, že špecializované policajné zložky, ktoré majú v kompetencii odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných vecí, do istej miery zvýšili úsilie na odhaľovaní korupčnej trestnej činnosti,” konštatuje ÚŠP s tým, že napriek tomu však nie je možné s počtom odhalených skutkov vyjadriť spokojnosť. Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu v tejto súvislosti pre agentúru SITA uviedla, že problémom pri vyšetrovaní korupčných káuz je aj to, že na oddelení korupcie ÚŠP sú len štyria prokurátori. „Ak nepočítame vedúceho oddelenia a šéfa odboru, ktorí majú aj iné povinnosti ako dozorové. Čiže štyria ľudia riešia korupciu na Slovensku od 20-euroviek pre lekárov až po sofistikované eurofondové schémy. Chýbajú asistenti prokurátorov, ktorých síce zákon pozná, ale štátny rozpočet nie. Nikto na nich nikdy nevyčlenil peniaze,” zdôraznila. Problematické sú tiež podľa nej politické nominácie vrchných predstaviteľov prokuratúry alebo nízke trestné sadzby za korupčné skutky. Petková naopak oceňuje, že sa „pohlo” vyšetrovanie niektorých prípadov. „Obnovilo sa napríklad stíhanie v kauze kupovania poslancov pri voľbe generálneho prokurátora na základe nahrávky, na ktorej je zrejme Marian K. a Dobroslav Trnka. Celkovo vidno vyššiu aktivitu polície a ÚŠP pri vyšetrovaní trestných činov. Je za tým celková atmosféra po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď si viacerí policajti aj prokurátori uvedomili, že zločinci s väzbami na politikov a štátne orgány, sú obrovským problémom pre demokraciu a ohrozujú už základy právneho štátu,” dodala Petková.