Najprv si povedzme to najdôležitejšie. Voľby sa dajú sfalšovať vtedy, ak nefunguje nezávislá verejná kontrola:

a) zberu hlasov od občanov a/alebo

b) zratúvania vyzbieraných hlasov na všetkých úrovniach.

V takom prípade nejaké (hypotetické, akékoľvek) sily, ktoré by si chceli nedemokraticky ukradnúť voľby, a teda moc a celý štát pre seba, majú šancu vymyslieť a zrealizovať lúpež v princípe dvomi spôsobmi: buď nejako sfalšovať proces odovzdávania hlasov občanov, tak aby už priamo počas volieb tie hlasy pripadli niekomu inému, a/alebo už odovzdané hlasy „kreatívne“ zrátať tak, by dostali výsledok, ktorý vyhovuje im.

A teraz podstata veci: VOĽBY SA DAJÚ ZABEZPEČIŤ PRED SFALŠOVANÍM (zvyčajne nepoužívame v texte na zvýrazňovanie verzálky, ale toto je dôležitá výnimka), ak sa odstránia vyššie uvedené dve riziká. Teda:

a) ak je zabezpečené, že odovzdané voličské hlasy sú korektne zaznamenané.

b) ak sú volebné výsledky a všetky medzistupne ich zratúvania bez obmedzení neustále dostupné širokej verejnosti.

Prvá podmienka: korektné zrátanie hlasov

Prvou podmienkou ochrany volieb pred falšovaním je zrátanie voličských hlasov v súlade s realitou. Táto podmienka je na Slovensku aj dnes pomerne dobre splnená. Vo volebných miestnostiach sú vždy zástupcovia rôznych strán, ktorí si vzájomne „vidia na prsty“ a za týchto okolností je nejaký masívny podvod jednoducho vylúčený.

Áno, na úrovni miestnych volebných komisií vždy dochádza k rôznym drobným podvodom, neporiadnostiam, bizarným udalostiam, ba až smiešnym príhodám, ale štatisticky sa to môže diať raz v prospech jednej, druhýkrát v prospech druhej strany, čo celkový výsledok volieb nemôže nejako výrazne zmeniť.

Podvod, ktorý by zásadne zmenil výsledok volieb, by musel predpokladať sofistikovanú organizáciu falšovania volieb v naozaj významnej časti z cca 3000 volebných miestností. Keď si predstavíme, že v praxi sú jednotlivé politické strany z oboch strán politického spektra šťastné, ak vôbec v nejakom okrese dokážu mať svoju stranícku bunku, tak veriť, že voľby sú zmanipulované týmto spôsobom, je už konšpirácia z ríše medicínskych diagnóz.

Druhá podmienka: trvalá možnosť spätnej kontroly

Ak raz volebné zápisnice, v ktorých sú zaznamenané skutočné výsledky volieb, sú transparentne zverejnené na internete, a takisto potom aj ich súčty na okresnej, krajskej a celoštátnej úrovni, tak v skutočnosti neexistuje žiadny priestor pre toho, kto by eventuálne chcel tie čísla zmeniť.

Toto je dôležité si uvedomiť. Je to vlastne jednoduché ako facka: je jedno či by sa o podvod snažil nejaký prostý podvodníček, alebo firma disponujúca najvyspelejšími informačnými technológiami – jednoducho preto, že tie súčty musia sedieť. Ak sú všetky zápisnice a všetky výsledky kedykoľvek komukoľvek dostupné na internete, tak prinajmenšom každá politická strana si ich vie prerátať a akonáhle by nesedeli, tak by sa veľmi rýchlo prišlo na to, ktoré z čísel bolo kde zmenené.

Tento dlhý úvod sme považovali za potrebný. A nielen preto, že sa blížia veľmi dôležité parlamentné voľby, ale tiež preto, že sa začínajú vyskytovať nepríjemné náznaky, že vyššie uvedené dve podmienky zabezpečenia volieb, ktoré doposiaľ u nás boli relatívne dobre splnené, začínajú byť trochu… no povedzme že ohrozené eróziou.

Problém prvý: korešpondenčné hlasovanie

Prvým problémom je možnosť voliť korešpondenčne. Takýto spôsob totiž, a to si povedzme úplne otvorene, nevyhovuje prvej z vyššie uvedených dvoch podmienok na bezpečnosť volieb. Kým sa nejako výrazne nezmenia podmienky pre takéto hlasovanie, tak nie je a nikdy nebude možné spoľahlivo overiť, koľko ľudí skutočne hlasovalo korešpondenčne a komu dali hlas.

Takto to skrátka je, márne budú zástancovia tohto spôsobu hlasovania protestovať: hlas vhodený do poštovej schránky v susednej krajine alebo na druhom konci sveta prejde viacerými rukami a inštitúciami a pri anonymite volieb sa nedá overiť, či vo chvíli, keď dorazí do štatistického úradu, je autentický.

Ak by šlo o pár stoviek či tisícov hlasov, tak by sa dalo možno prižmúriť oko. Lenže ak už ide o desaťtisíce hlasov, tak v prípade, ak je verejnosť rozdelená na početne pomerne vyrovnané tábory, prípadné sfalšovanie korešpondenčného hlasovania naozaj môže zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb.

Problém druhý: elektronické voľby

Toto je problém, ktorého sa bojí asi najviac občanov v súvislosti s možným falšovaním volieb. Predstavujú si to tak, že je jedno, ako volia, keď sa potom aj tak s voličskými hlasmi budú diať „zázraky“ v počítačoch nejakej firmy.

Keďže výsledok každých volieb je vždy aj o veľkých peniazoch a veľkých politických tlakoch, a zároveň elektronické voľby sú mágiou, ktorej rozumie iba málo ľudí, a ku ktorej má prístup iba obmedzený počet zasvätených, tak nečudo, že mnoho ľudí je skalopevne presvedčených, že v prípade elektronických volieb je ich falšovanie vysoko pravdepodobné.

A takto to aj naozaj je v prípade, ak neexistuje skutočná verejná kontrola tých procesov. Ponechať výsledok volieb, a teda celú krajinu napospas nejakej firme bez možnosti jej efektívnej kontroly, nech má akékoľvek certifikáty, je naozaj veľkým hazardom. Tu sa nedá nič robiť, treba mať na pamäti to staré „dôveruj, ale preveruj“.

Problém tretí: transparentnosť volieb

A tu sa opäť dostávame k najdôležitejšej pointe tejto volebnej témy, kde je kľúčovým heslom slovo transparentnosť. Ako sme konštatovali na začiatku, proces, ktorý môže verejnosť spoľahlivo kontrolovať od začiatku až po koniec, je bezpečný – v opačnom prípade ide o pootvorené dvierka pre podvod.

Nebolo to tak dávno, čo si členovia volebných komisií mohli slobodne robiť kópie zápisníc, mohli si ich fotografovať, opisovať. A takisto bývali na internete dostupné všetky volebné zápisnice. Toto však už prestalo byť štandardom. Znie to ťažko uveriteľne, ale žiaľ, treba to konštatovať tak ako to je: transparentnosť sa zo slovenských volieb nenápadne a potichúčky vytráca.

Volebné zápisnice už na internete nenájdete. Áno, aby sa naplnila litera zákona, zápisnice sú dostupné v archívoch, kde si ich občan po dohode s úradníkmi môže v určených hodinách prísť pozrieť. Nesmie si ich opísať, ale môže si ich porovnať s inými číslami, ktoré si predtým zistí, vytlačí a prinesie so sebou.

Asi netreba vysvetľovať, že toto je už úplne iná miera transparentnosti. Prípadný volebný podvod by takto už nebol každodenne na očiach celej internetovej verejnosti, ale musel by po ňom v rôznych archívoch pátrať niekto, kto má dostatok času, peňazí, indícií a odvahy.

A nielen to. Zmenila sa aj ďalšia vec. Pred pár mesiacmi sme o tom priniesli obšírny článok, viď tu . V čom je problém? Podľa akéhosi interného metodického predpisu si už členovia volebných komisií nesmú volebné zápisnice fotografovať, kopírovať či dokonca opisovať, či akýmkoľvek iným spôsobom si z nich uchovávať volebné výsledky.

Vysvetlenie kompetentného pracovníka Ústrednej volebnej komisie na oficiálnom telefónnom čísle tejto inštitúcie je absolútne šokujúce. Vraj v minulosti boli prípady, keď pozorovatelia alebo členovia komisie zistili, že tie výsledky, ktoré oni mali v komisii, sa líšia od tých, ktoré boli neskôr zverejnené na webe, a nahlas sa sťažovali a dožadovali sa nápravy. A preto, aby sa predišlo takýmto situáciám, zaviedli pravidlo, že si to nikto nesmie vziať a takýmto spôsobom skontrolovať! Nesníva sa vám, toto ten zodpovedný pracovník nášmu dopisovateľovi naozaj povedal.

Svojím spôsobom je to neuveriteľné: politický tábor takzvaných demokratov, ktorí sa dostali v roku 2020 k moci, a ktorí zo všetkého najviac rozprávajú o antikorupčnosti a transparentnosti, dopustil, aby sa z volieb takýmto spôsobom vytratila transparentnosť ako základný predpoklad dôveryhodnosti volieb.

Príležitosť robí zlodeja, poriadok robí priateľov

Máme rok 2023, blížia sa parlamentné voľby, v ktorých pôjde o všetko. A v tejto situácii prišlo hnutie Republika s veľmi dôležitou iniciatívou, ktorá by naozaj nemala prečo prekážať nikomu, kto má čisté úmysly.

Republika nenavrhuje nič iné, než návrat k starej dobrej transparentnosti celého procesu, aby nebolo možné voľby falšovať. Do Národnej rady predložila návrh zákona, aby boli všetky zápisnice povinne zverejnené. O tomto návrhu zmeny zákona o podmienkach výkonu volebného práva by sa malo čoskoro hlasovať – teda ak to náhodou neodložia na jeseň, na obdobie po voľbách…

Čuduj sa svete, v Denníku N, Denníku SME, Aktualitách a podobných médiách sa zdvihla vlna protestov a začali sa dokonca organizovať diskusie za účasti politikov a policajného prezidenta. Vraj načo taký zákon, veď máme demokratické voľby a nie je pekné strašiť ľudí ich manipulovaním. Republika vraj tým rozvracia republiku…

A pritom v tom istom Denníku N pred pol rokom vyšli články o možných pochybeniach v nedávnych komunálnych voľbách a o tom, ako zverejňovanie zápisníc môže pomôcť zlepšiť voľby. V jednom z nich sa napríklad píše: „Jednou zo zvyčajných praxí v mnohých krajinách je, že potom, ako volebná komisia spíše a podpíše zápisnicu, jej kópiu vyvesí napríklad na vstupné dvere budovy, aby si ju mohol ktokoľvek prezrieť či odfotiť. Kópie zápisnice by sa mohli dávať aj členom volebných komisií, prítomným pozorovateľom či centrálne zverejňovať na internete. Odporúčajú nám to aj experti OBSE.“

Poškodzovanie dôveryhodnosti volieb je poškodzovanie demokracie

Prečo neumožniť zverejňovanie volebných zápisníc? Prečo to neschváliť? Komu by mohlo prekážať, že by boli výsledky volieb na všetkých úrovniach, od miestnej, dedinskej, až po celoštátnu natrvalo umiestnené na internete?

Nechajme teraz bokom otázku, o čo tým dobrým ľuďom v mainstreamových médiách a Ústrednej volebnej komisii ide – s najväčšou pravdepodobnosťou ani oni nie sú priaznivcami nejakého falšovania volieb, zrejme sa v ich postoji iba odzrkadľuje antagonizmus voči druhému politickému táboru. Tu však nejde len o samotný proces rátania hlasov, ale aj o čosi iné, a veľmi dôležité: odstraňovanie transparentnosti z volebného procesu zvyšuje nedôveru občanov k výsledkom volieb. A to vedie k ich nedôvere voči demokracii, voči jej mechanizmom a v konečnom dôsledku k degradácii občianskej spoločnosti.

Voľby majú byť o päť mesiacov. Ktovie čo sa o tých päť mesiacov bude diať – v priamom prenose na prípade prezidentkinej úradníckej vlády teraz môžeme vidieť, že takmer absolútnu moc nad krajinou je možné získať aj bez volieb… Jedno je však isté: nemali by sme to nechať na náhodu. Najhoršie, čo by sme mohli urobiť, je neprísť k voľbám, nechať sa znechutiť, otráviť ľuďmi, ktorí nám budú tvrdiť, že aj tak je všetko podvod, len mlieko je voda, a že teda aj voľby sú vopred stratenou vecou. Nemusia byť!

P. S. Aby sme nemiešali dokopy príliš veľa vecí, v článku sme zámerne ponechali stranou fakt, že aj tak sú každé voľby sfalšované, len iným spôsobom: a síce tak, že ľudia sú oklamaní a zmanipulovaní propagandou, aby sami dobrovoľne volili tak, ako si to želajú majitelia médií. Nuž ale, to je už iný príbeh – s tým sa nedá veľa urobiť, teda aspoň nie v systéme, ktorý je nastavený tak ako ten náš dnešný.

Aby sa odstránil tento druh deformácie, to by nesmeli byť médiá ovládané peniazmi, ale by mediálny priestor musel byť rovnomerne rozdelený medzi občanov podľa ich politických preferencií na základe demokratických volieb. Nepýtajte sa ma ako presne by to malo vyzerať, konkrétne fungujúce riešenie by najprv musel niekto múdry vymyslieť a vyladiť. Niet pochýb, že sa to dá – je možné vymyslieť nie jeden, ale aj sto rôznych modelov, ktorých podstatou by však muselo byť zavedenie demokracie aj do sféry ovplyvňovania ľudskej psychiky masmédiami, a teda odstránenie súkromného vlastníctva masmediálneho priestoru. A najmä toho zahraničného, ktoré by sa dalo spokojne označovať aj ako informačný neokolonializmus.