Progresívne Slovensko – je to vlastne takmer férová ponuka. Sú za unitárnu európsku ríšu liberálnych asociálov a hovoria to otvorene

Bratislava 23. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko predstavila svojich prvých kandidátov pre májové voľby do europarlamentu. Ich cesta a vízia je jasná a priamočiara: chcú jednotnú centralizovanú Európu bez hraníc a bez právomocí národných štátov. Na Slovensku tvoria to najtvrdšie jadro liberálnych extrémistov

Lídrom europarlamentnej kandidátky je Michal Šimečka (syn Milana Šimečku, bývalého šéfredaktora denníka SME, dnes redaktora Denníka N), ktorý má doktorát z Oxfordu a napriek mladému veku stihol už robiť poradcu členom Európskeho parlamentu aj českému ministrovi zahraničných vecí. Ďalšími kandidátmi sú Zora Jaurová, ktorá sa venuje kultúre, a Martin Hojsík, ktorý sa zaoberá ochranou životného prostredia.

„Progresívne Slovensko je jediná jasne proeurópska liberálna strana na Slovensku,“ vyhlásil jej predseda Ivan Štefunko. Budúcnosť Slovenska vidí „v silnej, slobodnej, demokratickej a viac integrovanej Európe“, ktorá je podľa neho najlepším spôsobom ako riešiť globálne problémy.

Predstaviteľov strany sme sa spýtali, ako vidia pôsobenie svojej strany v politike a ako si predstavujú ďalšie fungovanie Európskej únie a Slovenska v nej.

Hlavné správy: Povedali ste, že Progresívne Slovensko je jediná proeurópska liberálna strana na Slovensku. Je tu však aj strana Sloboda a Solidarita, oni tiež tvrdia, že sú proeurópska a liberálna strana. Myslíte si, že oni nie sú dostatočne proeurópski a liberálni?

Štefunko: „Myslíme si, že strana Sloboda a Solidarita je stranou, ktorá si z toho európskeho projektu vyberá len niektoré pozitívne veci a neberie celý európsky projekt ako veľký súdržný projekt všetkých národov. Zároveň strana SaS, ja ju nechcem škatuľkovať, ale nie je súčasťou rodiny európskych liberálov. Sama si to vybrala. Preto my sa charakterizujeme ako jediná proeurópska liberálna strana.“

Hlavné správy: Aká je vaša vízia budúcej Európy z hľadiska integrácie: ste za voľnejší zväzok európskych krajín, alebo skôr za viac centralizovanú Európu? Je podľa Vás súčasná miera integrácie dostatočná?

Štefunko. „My sme za silnú, integrovanú Európu. Viac o tom povedia kolegovia kandidáti na europoslancov, aká je ich vízia.“

Šimečka: „Myslím si, že v debate o tom, aká integrovaná by Európa mala byť, je dôležité sa pozrieť aj na to, ako EÚ fungovala a funguje dnes, a na skúsenosť z tých posledných kríz. A dnes je úplne zjavné, že na to, aby sa EÚ posunula vpred, aby vedela riešiť tie výzvy, eurozóna potrebuje užšiu integráciu aj vo fiškálnej politike. Koniec koncov, ukázala to aj ekonomická kríza. Tá hrozba ekonomického kolapsu, aká tu bola v roku 2010, by nenastala, keby existovala spoločná fiškálna politika. To isté sa týka migrácie. Európske štáty musia oveľa viac spolupracovať v oblasti ochrany vonkajších hraníc. Rovnako sa ukazuje, že potrebujeme hlbšiu integráciu a užšiu spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti, vzhľadom na všetky tie hrozby, ktorým dnes čelíme, či už je to Rusko alebo terorizmus. EÚ potrebuje hlbšiu spoluprácu aj v oblasti vnútornej bezpečnosti, to sa týka spolupráce polície a tajných služieb. To sú všetko oblasti, kde nielen že si vieme predstaviť, ale aj budeme presadzovať integrovanejšiu Európu.“

Hojsík: „Pred naším vstupom do EÚ bola situácia v oblasti ochrany životného prostredia, napriek výzvam, ktorým čelíme teraz, omnoho horšia, ako je teraz. A preto bližšia európska spolupráca, kde jednotlivé štáty sa navzájom nepodkopávajú, je tým najlepším spôsobom, ako vieme čeliť takým veľkým výzvam ako sú plastové odpady alebo klimatická zmena. Každá krajina samostatne toho dokáže voči takým veľkým znečisťovateľom ako sú Čína, Rusko, Spojené štáty, veľmi málo. Keď budeme spolu bojovať za ochranu životného prostredia ako Európska Únia, tak si myslím, že to planéte len prospeje.“

Hlavné správy: Spomenuli ste, že by podľa vás bolo lepšie, keby EÚ rozhodovala centrálne aj o témach ako je migrácia. EÚ teraz ako celok chce podpísať globálny pakt o migrácii, ale väčšina strán na slovenskej politickej scéne sa stavia voči tomu dokumentu odmietavo. Váš postoj je aký?

Jaurová: „Problém o ktorom sa teraz diskutuje, ktorým je globálny pakt o migrácii, je podľa mňa opäť spôsobený tým, že rôzne strany z rôznych dôvodov skresľujú to, čo v tomto pakte v skutočnosti je napísané. Ide o právne nezáväzný dokument, ktorý definuje princípy toho, ako je možné zvládnuť globálnu migráciu vo svete. Populistické vlády niektorých krajín ho využívajú na účely, ktoré sa ho možno celkom netýkajú. Migrácia je niečo, čo v dejinách ľudstva vždy bolo a bude, nemá zmysel sa tváriť, že ju môžeme zastaviť. Otázka je, ako krajiny dokážu migráciu zvládnuť a aké princípy do toho dokážu vniesť, a o tom je práve globálny pakt.“

Predstavitelia strany ďalej zdôraznili mimoriadnu dôležitosť nadchádzajúcich volieb. Vidia, že je tu pre centrálnu bruselskú moc hrozba, že národné sily v celej Európe by sa mohli pozdvihnúť a vzoprieť. Štefunko varuje: „Čakajú nás zlomové voľby. Populistické sily chcú EÚ oslabiť a rozdeliť, my ju chceme naopak posilniť a posunúť vpred.“

Progresívne Slovensko sa tiež netají tým, že EÚ by mala začať na neposlušné štáty používať nielen „cukor“, ale už aj „bič“. Kandidáti Progresívneho Slovenska na europoslancov by rozhodne hlasovali za aktivovanie článku 7 Lisabonskej zmluvy voči Maďarsku a jeho potrestanie za to, že robí to, čo samo považuje za správne.

Progresívne Slovensko považuje za cestu vpred väčšiu integráciu, čiže odovzdanie moci centrálnej autorite, pretože veria, že len tak sa dajú riešiť „globálne“ problémy. Pesimista by povedal, že väčšina tých problémov vznikla spolu s oslabením národných štátov a aj ten zvyšok má korupčnú podstatu, ale progresívni optimisti veria, že všetky bolesti sa odstránia tuhšou centralizáciou. Inými slovami, problémy, ktoré ste ako samostatné štáty nemali, vyriešite jedine tak, že odovzdáte svoju moc definitívne do rúk centrálnej ríše.

Ako pozitívny príklad spoločného postupu uvádzajú boj proti veľkým znečisťovateľom. Podľa Progresívneho Slovenska Európa spojená do jedného bloku bude efektívnejšie bojovať proti veľkým znečisťovateľom, ako sú napríklad štáty spojené do bloku Spojených štátov amerických, či štáty spojené do bloku štátov Ruskej federácie. Pravda, kritik by mohol úspešne namietnuť, že táto úvaha je dvojcestná: keby EÚ bola nositeľom negatívnej agendy, potom by naopak bolo pre Európanov lepšie, keby únia bola slabšia, rozdelená, aby bola sama po čiastkach zvonku viac ovplyvniteľná. (Ale keďže my vieme, že to nehrozí, lebo centrála EÚ je predsa vždy nositeľom len tých najlepších hodnôt, tak sa netreba ničoho obávať a treba len čím usilovnejšie centralizovať, všakáno.)

Progresívne Slovensko spolu so slovom integrácia (rozumej, Brusel) veľmi často zdôrazňuje aj slovo demokracia. Čo presne tým myslia, to vedia len oni, hoci neprajníci by možno povedali, že toto zaklínadlo v ich ústach v skutočnosti neznamená nič iné, než tvrdú ruku zavedenej plutokracie. My si môžeme pomôcť definíciou: demokracia je vláda ľudu, vláda väčšiny. Teda väčšia demokracia znamená, že viac rozhodnutí môžu robiť ľudia, resp. bližšie majú k svojim voleným zástupcom, ktorí o veciach rozhodujú. Je v tomto zmysle väčšia demokracia v národnom štáte alebo v centralizovanej euroúnii? Na správnu odpoveď iste príde ľahko každý sám.

Tému migrácie Progresívne Slovensko komentuje často používaným argumentom, že migrácia tu vždy bola a vždy aj bude. Práve tak ako genocídy, vojny, hladomory a cholera, dodajme my. A keďže tu vždy bola a bude, treba podľa Progresívneho Slovenska migráciu brať ako niečo prirodzené, podporovať niektoré jej formy a učiť sa s ňou žiť. V prípade genocíd, vojen, hladomorov a cholery o takomto postupe nehovorili (zatiaľ).

Pre voliča tu je vlastne celkom sympatická a úprimná ponuka: kto sa chce dostať do Európy bez hraníc, bez národov (teda okrem tých nedávno nasťahovaných, ktoré tu mienia žiť podľa vlastných zvyklostí a kašlú na všetky pravidlá okrem tých svojich), bez zbytočných sociálnych nezmyslov, ktoré znižujú ekonomickú výkonnosť, skrátka, kto sa chce dostať do neba (alebo pekla?) liberalizmu najkratšou cestou, bez nejakých okolkov alebo zbytočného blúdenia v bočných chodbách, toto je niečo pre neho. A pre hľadajúceho to môže byť najlepšia cesta k zmúdreniu a definitívnemu pochopeniu podvodnosti a nezmyselnosti cesty v duchu egoistickej ideológie kapitalizmu zbaveného aj posledných zábran a zvyškov človečiny.

Ivan Lehotský