Môj profil 
Predplatné
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) očakáva vďaka zmenám účinnejšie vyšetrovanie takejto trestnej činnosti. Upozornila, že štatisticky počet trestných činov extrémizmu klesol zo 112 v roku 2012 na 30 v roku 2015, čo sa podľa nej niekedy vykladá aj ako neúspech boja proti extrémizmu.
Je presvedčená, že za týmto poklesom je skôr nižšia efektívnosť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Tá sa presúva na internet, kde je jej postihovanie ťažšie. Žitňanskej chýba špecializácia sudcov na túto agendu. Už skôr pred novinármi konštatovala, že pri niektorých rozsudkoch sa “zastavuje rozum”. Absentuje aj znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.
Vyšetrovatelia podľa šéfky rezortu často klasifikujú takéto prípady ako priestupky, lebo nepreukážu páchateľov úmysel, alebo poukazujú na údajnú nepatrnú nebezpečnosť konania. Navyše tresty, ktoré dnes páchatelia extrémistických prejavov dostávajú, nie sú pre nich nijako odstrašujúce a stráca sa teda aj preventívny účinok, ktorý je jedným zo zmyslov trestného práva, upozornila.
Namiesto 54 okresných súdov bude po novom posudzovanie takejto trestnej činnosti spadať pod Špecializovaný trestný súd. Žitňanská vysvetlila, že tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá teda, že v týchto prípadoch bude podávať obžalobu špeciálny prokurátor. Je podľa nej na polícii, aby aj ona zaviedla v tejto oblasti nejakú špecializáciu.
Novela spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase či pôvodu. Ministerstvo tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom Žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola.
Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Trestná bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
Právna norma zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Ide o konanie jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad druhou.
Ministerka napokon deklarovala, že sa rozšíri sústava znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný odbor pre oblasť extrémizmu. Prax totiž podľa nej ukazuje, že jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu takýchto trestných činov. So špecialistami na túto oblasť tak v súčasnosti nikto nepracuje, v budúcnosti by sa malo viac dbať na ich špecializáciu, vzdelávanie a spoluprácu s kolegami v zahraničí.
Zákonom sa však bude zaoberať Ústavný súd SR, na ktorý sa obrátili opoziční poslanci. Ako informoval Denník N, právna norma rozširuje trestný čin podnecovania násilia a hanobenia napríklad aj o politické presvedčenie a “inú skupinu”. Kritici zákonu vyčítajú, “že ide o veľmi nejasnú formuláciu, ktorá pripúšťa príliš voľné uplatnenie a trestanie politických oponentov”. Ako informoval denník, podľa sťažovateľov je zákon protiústavný a naráža na slobodu prejavu.
.jpg)
.JPG)
