Bratislava 2. októbra 2018 (HSP/Foto: HSP)
Najsilnejšia vládna strana SMER ma problém s výberom prezidentského kandidáta. Po tom, čo kandidovať odmietli Lajčák, Pelegrini, aj Kažimír, už strana dokonca nevylučovala ani podporu občianskemu kandidátovi. Je však pravdepodobné, že strana pre kandidatúru na prezidenta, do ktorej sa nikomu nechce, nakoniec kandidáta nájde. A vyzerá to, že „čierny Peter“ ostane v rukách Richarda Rašiho
Ten je síce po afére s parkovaním pre Košičanov nevoliteľný, ale zvyšok Slovenska by ho akceptovať mohol. V prieskumoch doteraz SMER nasadil Pellegriniho a Lajčáka, a tí zakaždým skončili na prvom mieste. Z ostatných protikandidátov majú stabilné preferencie v oboch doterajších prieskumoch len Andrej Danko, Robert Mistrík a Štefan Harabin. Ostatným kandidátom lietajú preferencie od jedného prieskumu k druhému o 100 % smerom nahor či nadol.
Richard Raši by tak mohol svojich spolustraníkov napodobniť a skončiť v prieskume rovnako na prvom mieste. V samotnej kampani by mal tiež slušnú šancu na úspech. Umelý produkt Mistrík mu v debatách nebude konkurentom, keďže okrem fráz o „slušnosti“ neponúkne nič a na to postačí Rašimu tváriť sa prívetivo a odbiť súpera rastúcou ekonomikou, mzdami a dolapením Kuciakových vrahov. V konfrontácii s Dankom zase bude Raši aj pre „sorošovcov“ pôsobiť ako spása. Jediný protikandidát, s ktorým by mohol viesť súboj o hodnoty a zmeny v spoločnosti, je Harabin. Ten by však musel výrazne pridať po verbálnej aj neverbálnej stránke, aby dokázal svoj obsah nerozhodnutým voličom predať. „Dôkazne bremeno“ totiž bude na jeho strane a Rašimu bude stačiť sa usmievať a nechať ho, nech sa neuváženými vyjadreniami vyfauluje sám.
Prípadným neúspechom Rašiho v kampani by SMER ani nič nestratil, na rozdiel od situácie, keď kandidoval na prezidenta predseda strany Fico. Po jeho neúspechu nasledoval pád preferencii aj v parlamentných voľbách kde padol SMER zo 44% na 28%. Rašiho neúspech by preferencie strany nepoškodil tak, ako keď neuspeje predseda.
V prípade kandidatúry predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára je situácia iná. Strana je na prahu zvoliteľnosti a kandidatúra predsedu jej môže už len pomôcť. Úplne opačná situácia je v Kotlebovej ĽSNS. Jeho strana ma najvyššie preferencie od svojho vzniku a ak ich v prezidentských voľbách neobháji, čo je viac ako isté, padne v nasledujúcich parlamentných voľbách rovnako, ako padol SMER po Ficovej neúspešnej kandidatúre. Navyše si popudí aj hlasy tých, ktorí by ich v parlamentných voľbách volili zo zúfalstva, keďže nič lepšie na výber nebude, no budú Kotlebu viniť z toho, že kvôli jeho kandidatúre neprešiel do druhého kola národný kandidát, ktorý mal aspoň teoretickú šancu niečo uhrať. Na Kotlebovu hlavu tak padne vina za to, že si v druhom kole museli vyberať medzi smeráckym „Drahošom“ Rašim a „Kiskovym klonom“ Mistríkom.
Richard Raši by bol teda po všetkých stránkach pre Smer najlepší kandidát z toho, čo majú k dispozícii.