Prípadný chaos v Alžíri ohrozí Európu nedostatkom plynu a miliónmi utečencov

Portál Kto v kurse venuje svoju pozornosť usilovnému vyhrocovaniu situácie. USA zúfalo potrebuje udržať európskych vazalov v poslušnosti, pretože Francúzi a Nemci už prestávajú poslúchať a skutočnosť, že východoeurópske politické elity servilne plnia všetky americké príkazy, nestačí

Američania potrebujú zraziť Európu na kolená a mienia to urobiť vynútením si európskeho kupovania predraženého ruského plynu od USA (pre Američanov je neprijateľný Nord Stream 2 a ruský plyn, pretože, to znamená oslabenie amerického vplyvu v Európe) a novou cielenou a riadenou vlnou migrantov, ktorí majú oslabiť krajiny Európskej únie.

Proti 82-ročnému alžírskemu prezidentovi Bouteflikovi, ktorý vládne už 20 rokov, vypukli protesty podľa vzoru farebných revolúcií. Alžír prešiel veľkými zmenami, dnes väčšina obyvateľov žije v mestách, v Alžíri vládne vysoká nezamestnanosť. Sociálna situácia v Alžírsku je napätá, existujú rozbroje aj medzi jednotlivými alžírskymi etnickými skupinami. V Alžíri sú stále aktívni islamisti, proti ktorým armáda takmer 30 bojuje. Alžír síce prežil vlnu farebných revolúcii v Tunise a Lýbii, situácia sa však v posledných týždňoch vyhrotila.

V Alžírsku teda rastie napätie pred prezidentskými voľbami a takisto premiér Nureddin Bedui formuje vládu technokratov, pretože alžírska vláda odstúpila. Bouteflik zachránil pred 20 rokmi Alžír pred rozpadom, tým, že zdecimoval islamistické skupiny (boje s islamistickými teroristami trvali 1991 – 2001) , dnes však jeho zdravotný stav nie je taký, aby mohol ďalej stáť v čele Alžíra. Ak sa bude situácia v Alžíri uberať podobným smerom ako v Líbyi, bude to znamenať novú občiansku vojnu a novú vlnu utečencov do Európy. Zastavia sa aj dodávky plynu do Európy, pretože ropný a plynový priemysel v Alžírsku bude očakávať podobný osud ako ropný priemysel v Líbyi.

Bouteflik mal jednu veľkú výhodu, bol prijateľný pre všetky alžírske elity. Destabilizácia Alžíra má podobne ako destabilizácia v Líbyi podstatne širší rozmer a bude mať rovnako ako v prípade Líbye ďalekosiahly dopad na energetickú i bezpečnostnú situáciu v Európe, obrovská vlna utečencov bude len tým najmenším problémom. Hrozí zvýšenie teroristických útokov v Európe (treba cielene meniť turistické destinácie), oslabenie energetickej bezpečnosti, pretože tretinu európskeho plynu zabezpečuje Alžír, v Španielsku zabezpečuje až 50% celej spotreby. Džihádisti získavajú v Alžíri čoraz silnejšie postavenie, pretože hranica s Mali a Líbyou je veľmi ťažko kontrolovateľná.

Američanom destabilizácia v Alžíri vyhovuje nielen preto, že sa snažia zraziť Európu na kolená a nútia Európanov kupovať cenovo nevýhodný americký plyn a ropu, ale očakávajú, že sa im podarí dostať pod kontrolu aj ropný a plynový priemysel v Alžírsku a pokúšajú sa destabilizovať celú severnú Afriku a vrhnúť ju do chaosu, len aby potom mohli celú oblasť kontrolovať. Situácia v Iraku, Afganistane a Sýrii sa nevyvíja tak, ako by očakávali. Preto potrebujú destabilizovať ďalšie oblasti. Jediné čo Američanov vráti za rokovací stôl, budú zvyšujúce sa straty amerických vojakov pri útokoch guerillových skupín.