Bratislava 5. novembra (TASR) – Šampiónmi v sporení v strednej a východnej Európe (SVE) sú Poliaci a Slováci, ktorí sú schopní odkladať si 15 %, resp. 12 % svojho mesačného príjmu. Rakúšania, Nemci a Česi si odkladajú 9 % výplaty, Briti iba 7 %. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre Slovenskú sporiteľňu zrealizovala spoločnosť IMAS.
"Sporenie je pre ľudí prirodzená potreba a v čase neistého výhľadu do budúcnosti naberá na význame. Už niekoľko rokov počúvame najprv o finančnej kríze, potom o hospodárskej kríze, napokon o dlhovej kríze i o kríze štátov. To ovplyvňuje správanie sa ľudí a tí v čase neistoty sporia ešte väčšiu časť svojho príjmu, ako v dobrých časoch. Pokým v roku 2008 Slováci sporili 4 % svojho príjmu, v tomto roku to bolo 9,5 %. Po zarátaní sporení v dôchodkových pilieroch ušetrili takmer 12 % svojho disponibilného príjmu," povedala Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne
Pravidelné sporenie je dôležité až pre tri štvrtiny obyvateľov SVE, najobľúbenejšie produkty sú vkladné knižky a stavebné sporenie. Vzťah k týmto produktom je však v rámci jednotlivých krajín rôzny. Rakúšania (82 % opýtaných), rovnako ako Poliaci (62 %) obľubujú vkladné knižky, každý druhý Čech má uzatvorené stavebné sporenie a Maďari preferujú najmä rôzne druhy životného poistenia (38 %).
Slováci sú zodpovední, pravidelné sporenie považuje za dôležité až 67 % z nich, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o jeden percentuálny bod. Priemerný Slovák mesačne sporí 88 eur, čo je medziročne o jedno euro menej. Rovnako platí, že ženy (74 % opýtaných) považujú sporenie za dôležitejšie ako muži (60 % opýtaných). V porovnaní so situáciou spred niekoľkých rokov, význam sporenia vzrástol až pre 30 % ľudí. Slováci nemajú peniaze na rozhadzovanie, 80 % z nich si dvakrát premyslí, na čo použije každý cent, a až tri štvrtiny sa snažia sporiť vždy, keď im zostane nejaká hotovosť.
Zo širokej ponuky bánk sa najväčšej obľube tešia práve sporiace účty – využíva ich viac ako polovica opýtaných (52 %). Druhou výraznou skupinou je životné a kapitálové poistenie, ktoré uzatvorilo až 44 % respondentov, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast až o 7 percentuálnych bodov. V rebríčku ďalej nasleduje stavebné sporenie, dôchodkové sporenie a vkladné knižky. Aj napriek vysokej dostupnosti bankových služieb, viac ako tretina (38 %) účastníkov prieskumu priznala, že peniaze šetrí v hotovosti, doma alebo v trezore.
Rovnako ako v minulosti, hlavným dôvodom sporenia je byť finančne zabezpečený pre prípad núdze – motivuje to odkladať si časť peňazí až 93 % opýtaných. Približne 73 % Slovákov si odkladá peniaze, aby si mohli niečo dovoliť v budúcnosti, alebo na väčšie nákupy. Na zabezpečenie v dôchodkovom veku, alebo pre možnosť ísť do dôchodku o niečo skôr, sporí až 61 % opýtaných, čo je nárast v porovnaní s minulým rokom o 6 percentuálnych bodov. S množstvom peňazí, ktoré sú schopní ušetriť, je spokojných iba 26 % opýtaných, naopak, nespokojných je až 43 % Slovákov. Pokiaľ ide o plány na najbližších päť rokov, 77 % Slovákov si myslí, že aj v budúcnosti budú schopní sporiť rovnakú sumu, alebo ešte viac, ako teraz.
TASR informovala Slovenská sporiteľňa.