Za možnosť vrátiť školský systém do pôvodného stavu, teda s „predkoronovým“ systémom výučby a povinnou fyzickou dochádzkou, sa vyjadrilo 50,4 percenta opýtaných. Túto možnosť si vybrali najmä respondenti od 35 do 44 rokov (59,3 percenta), najmenšiu podporu našla u mladých ľudí vo veku do 24 rokov (32,4 percenta). Zmeniť školský systém a ponechať mu princíp dobrovoľnosti, ak na to bude mať škola podmienky, by chcelo 15,3 percenta opýtaných.
Spomedzi respondentov si možnosť kompletne reformovať školský systém, a to vrátane uzákonenia dištančného vzdelávania, vybralo 14,6 percenta. Chceli by zmeniť aj spôsob vyučovania či hodnotenia žiakov. Dôraz by mal byť podľa nich kladený na kreovanie osobnosti žiaka či kritické myslenie, a nie na memorovanie. Za zmenu školského systému a uzákonenie dištančného elektronického vzdelávania s online prenosmi z vyučovacích hodín, a to ako rovnocennej formy fyzickej dochádzky, sa vyjadrilo 6,7 percenta opýtaných.
Zmeniť školský systém a povoliť dištančné vzdelávanie by chcelo 36,6 respondentov. Skôr tieto možnosti zaznačili ženy (37,2 percenta) ako muži (35,9 percenta). Ľudia s vysokoškolským titulom boli viac naklonení zmene školského systému a dištančnému vzdelávaniu. Možnosti, ktoré sa prikláňajú k zmene či reforme školského systému a povoleniu dištančného vzdelávania, si vybralo 42 percent z nich. Viac týmto možnostiam boli otvorení aj Slováci s ukončeným základným vzdelaním alebo strednej školy bez maturity (38,1 percenta) ako respondenti s ukončeným stredným vzdelaním s maturitou 31,9 percenta.