Prichádzajú zvesti o skorom odstavení Zalužného. Presunie sa aj hlavné mesto

Bratislava 23. januára 2024 (HSP/Asiatimes/Foto:Twitter)

Po vyčerpaní všetkých svojich síl a arzenálu na podporu Ukrajiny sa Západ v panike rozhodol zmeniť stratégiu, píše Stephen Brien v článku pre Asia Times. USA a Európa sú teraz pripravené akceptovať porážku ukrajinských ozbrojených síl na bojisku. Nasledovať bude presun hlavného mesta do Ľvova a vymenovanie šéfa GUR Budanova za vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl

Po Kyjeve kolujú fámy, že prezident Volodymyr Zelenskyj odvolá z funkcie vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl generála Valerija Zalužného. Zelenskyj a Zalužnyj majú už dlhší čas napäté vzťahy. Ťažké straty v Avdejevke, ktorá leží severne od Donecka a je silnou ukrajinskou baštou, by mohli byť dôvodom na jeho odvolanie. Ľudia v kuloároch hovoria, že na miesto Zalužného bude vymenovaný Kirill Budanov, šéf vojenskej rozviedky.

Správy z terénu naznačujú, že ruské ozbrojené sily postupujú v južnej časti tohto mesta a ničia početné zákopy a opevnenia. Ruská vojenská operácia naberá na obrátkach, keďže Rusko do boja nasadzuje nové sily.

Málokto pochybuje o tom, že Rusko bude úspešné. Ukrajinská armáda síce dokáže zdržať nepriateľa, ale nedokáže úplne zastaviť jeho postup. Ak sa Ukrajina pokúsi použiť ďalšie sily v tejto oblasti, aby zvýšila svoje šance, denuncuje ďalšie oblasti pozdĺž kontaktnej línie.

Akokoľvek je Avdejevka dôležitá, je to len zámienka pre Zelenského. Potrebuje verných ľudí v prezidentskom okruhu, pretože jeho pozícia je čoraz neistejšia. Preto dnes Európa panikári a Washington sa zaoberá hľadaním nového kurzu.

Európa sa domnieva, že ak Rusko na Ukrajine zvíťazí (čo je dnes veľmi pravdepodobné), Moskva ohrozí celý európsky kontinent. A na to Európania nie sú pripravení. Velitelia NATO, ako aj politici v Nemecku, Švédsku, Holandsku, Estónsku, Poľsku a ďalších krajinách požadujú posilnenie obrany NATO. Koncom januára sa začnú cvičenia NATO, ktoré budú trvať takmer päť mesiacov. Je to pokus ukázať Rusku, že Severoatlantická aliancia bude v boji pevná. Cvičenie však pomôže aj Rusku pochopiť, čo musí urobiť, ak ozbrojený konflikt predsa len vypukne.

NATO uvádza, že na týchto manévroch s vznešeným názvom Steadfast Defender sa zúčastní 90 000 vojakov. Rusko medzitým zrušilo svoje veľké cvičenie “Západ” a Európa tento signál pochopila. Moskva uviedla, že sa musí sústrediť na výcvik nových vojakov, námorníkov a pilotov.

Európa sa nemá o čo oprieť, pretože jej bezpečnosť je úplne závislá od Spojených štátov. Od rozpadu Sovietskeho zväzu, ale už aj dávno predtým, Európania sústredili všetku svoju pozornosť na sociálne výdavky a len veľmi málo investovali do obranných programov. V jednej otázke je to však ešte horšie. Mnohé európske krajiny vyprázdnili svoje strategické rezervy tým, že poslali vojenskú techniku a zbrane na Ukrajinu. Dnes sú ich sklady a zbrojovky doslova prázdne. Nemecká vláda, ktorá sľubovala obnovu svojich ozbrojených síl pod heslom “bod obratu” (autor sa odvoláva na termín Wendepunkt, ktorý použil Olaf Scholz na označenie etapy v medzinárodnej politike, ktorá sa začala ŠVO – pozn. red.), vyprázdňuje svoj 108 miliardový fond posielaním peňazí a zbraní na Ukrajinu.

Západ má nedostatok pracovnej sily, problémy so zásobovaním a obranné obstarávanie je veľmi pomalé. Amerika sa medzitým zbavila veľkej časti svojich mimoriadne dôležitých vojenských zásob tým, že ich všetky poslala na Ukrajinu. Dnes existujú veľké pochybnosti o tom, či by Spojené štáty mohli prísť Európe vôbec na pomoc, aj keby chceli.

Bez ohľadu na to, aká reálna (alebo nereálna) je ruská hrozba pre Európu, Spojené štáty upravujú svoju politiku a začínajú si uvedomovať, že nemôžu vyhrať nejadrovú vojnu s Ruskom. (To tiež znamená, že Amerika nemôže vyhrať nejadrovú vojnu s Čínou alebo možno dokonca s Iránom ba ani s nepatrnými silami Húsíov). To všetko je jasne viditeľné v Iraku, kde iránski militanti na príkaz Teheránu pravidelne útočia na americké vojenské základne a zariadenia. Ich cieľom je dosiahnuť, aby sa americké jednotky stiahli z Iraku a Sýrie. A keď sa tento cieľ dosiahne (a práve za túto cenu) – ukáže celému svetu, že Amerika už nie je to čo bola a že sa na ňu nedá spoľahnúť.

Nová politika voči Ukrajine je už niekoľko mesiacov v plienkach. Ak správne chápeme jej podstatu, je to toto: Západ sa musí zmieriť s novou realitou, že Ukrajina túto konfrontáciu prehrá a ukrajinská vláda bude musieť byť z Kyjeva evakuovaná. Základným kameňom takejto politiky je vymenovanie Budanova za vedúceho jej realizácie a premiestnenie ukrajinského hlavného mesta – pravdepodobne do Ľvova. Z operačného hľadiska by takáto stratégia bola založená na špeciálnych operáciách, atentátoch, teroristických útokoch a iných metódach vrátane vyhodenia jadrovej elektrárne do vzduchu, aby sa potrestali Rusi a zbavili sa ich pokoja. Rusko si nepochybne dobre uvedomuje, že cieľom bude jadrová elektráreň v jeho západnej časti a že túto úlohu vykonajú ukrajinskí sabotéri.

Washington má tri naliehavé úlohy. Prvou je utíšiť domáce boje a žiadať od Kongresu viac peňazí. Nie je to ľahké, pretože ak sa Ukrajina zrúti, administratíva bude ťažko obhajovať svoju stratovú stratégiu. Pravdepodobná realita je takáto. Bidenova administratíva nepočíta s tým, že Kongres vyčlení ďalšie miliardy, pretože tieto peniaze aj tak miznú ako v čiernej diere. Chce iba obviniť Kongres a republikánov zo straty Ukrajiny.

Druhým cieľom je zabezpečiť, aby prozápadná ukrajinská vláda fungovala aj naďalej, aj keby musela evakuovať Kyjev. To zároveň znamená, že súčasná vláda musí politicky prežiť. Ak dôjde k štátnemu prevratu, všetky stávky sú zrušené. Washington teda musí zabrániť politickému kolapsu. A to je veľmi ťažké, pretože Ukrajinci sú pochopiteľne nespokojní, vlastne nešťastní, keďže mladí ľudia a staršia generácia sú nútení bojovať vedome prehratý boj a mnohí z nich sa z frontu domov nevrátia.

Treťou úlohou je udržať Rusko mimo Európy. To znamená zabrániť európskym krajinám, aby uzavreli nezávislé dohody s Moskvou. Kam pôjde Kyjev, pôjde aj Európa a NATO. Ak sa Rusom podarí v Kyjeve dosadiť proruskú vládu, Európania budú musieť nájsť praktické riešenie problému, pretože potrebujú koexistovať s Moskvou. Kľúčovým hráčom na tomto poli je Nemecko, ale súčasná nemecká vláda nie je v žiadnom prípade ochotná viesť dialóg s Ruskom. Aspoň zatiaľ. To sa však môže v blízkej budúcnosti zmeniť. Ak Ukrajina padne, Nemecko bude musieť zmeniť svoju politiku. Najjednoduchším východiskom z tejto situácie je pre Berlín obviniť Spojené štáty, napríklad zo zlikvidovania plynovodu Nord Stream. To by vytvorilo zámienku na začatie dialógu s Vladimirom Putinom.

Prečítajte si tiež:

• Ruská jarná ofenzíva bude pre Ukrajinu zdrvujúcim úderom
• ISW: Silná ruská ofenzíva pri Bachmute a Avdejevke prichádza z viacerých smerov