Môj profil 
Predplatné
Peruánsky farmári požadujú od nemeckej spoločnosti RWE, aby uhradila časť nákladov na výstavbu priehrad, ktoré by chránili poľnohospodársku pôdu pred topením ľadovcov. Podnet podal farmár a horský sprievodca Saul Luciano Lliuya, ktorí sa domnieva, že práve veľké korporácie môžu za stále rýchlejšie globálne otepľovanie. Vo veci má teraz rozhodnúť súd nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, len pár desiatok kilometrov od Bonnu, kde vrcholí klimatická konferencia.
Farmári pochádzajú z mesto Huarez, severne od hlavného mesta Lima vo výške vyše tritisíc metrov nad morom. Ešte o niekoľko kilometrov vyššie dosahujú miestne hory, v ktorých sa skrýva potenciálne nebezpečenstvo – ľadovcové jazero Palcacocha zadržiavajúce vyše 17 miliónov metrov kubických vody. Okolité topiace sa ľadovce hladinu vody v jazere nebezpečne zdvíhajú, uviedla agentúra Reuters.
Miestni sa boja, že steny horského údolia pod tlakom vody z topiaceho sa ľadu prasknú a celé mesto zaplaví prívalová vlna. Preto sa tu rozbehla iniciatíva na vybudovanie protipovodňových bariér, uvádza český portál.
Lliuya podal na koncern RWE žalobu, ktorú už vlani zamietol mestský súd v Essene. Teraz bude krajský súd v nemeckom meste Hamm rozhodovať o odvolaní peruánskych poľnohospodárov. “Oxid uhličitý z komínov tovární RWE prispel k topenia ľadovcov, to spôsobuje zvyšovanie hladiny vody v ľadovcovom jazere a tým pádom tiež nebezpečenstvo pre mesto,” zverejnil menovaný portál oficiálne vyhlásenie farmára, ktorý požaduje, aby RWE zaplatila 17-tisíc eur ako príspevok miestnej samospráve na protipovodňové opatrenia. Požadovaná suma tvorí 0,5 % celkých nákladov na protipovodňový systém v okolí Huarez.
“Zodpovednosť za to majú veľké priemyselné odvetvia, ktoré pália uhlie a ropu. Naším hlavným cieľom je, aby tieto odvetvia prestali znečisťovať životné prostredie,” povedal poľnohospodár agentúre Reuters. RWE pritom v oblasti, kde Huarez leží, žiadnu továreň nemá. Komíny, o ktorých je reč, stoja najmä v Nemecku. Ale to, čo sa deje v Nemecku, má dôsledky na druhej strane sveta, tvrdí podľa týždenníka Der Spiegel Peruánec.
Ďalšie podobné kauzy
Hospodářské noviny pripomínajú aj ďalšie kauzy. Nórsku sa tento týždeň začne súdne pojednávanie o žalobe dvoch neziskových organizácií, Nature and Youth a Greenpeace, proti nórskej vláde. Organizácia tvrdí, že nórska vláda porušila svoje ústavné povinnosti vo vzťahu k ochrane životného prostredia tým, že vydala nové licencie pre prieskum nových nálezísk ropy. Ich žaloba nesmeruje proti konkrétnym prípadom poškodenia životného prostredia, ale proti tomu, ako ťažba prispieva k celkovému globálnemu otepľovaniu. Organizácia v žalobe upozorňujú, že vlády v takzvanej Parížskej dohode sľúbili, že udržia nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou.
Prípadov, ktoré nesmerujú proti určitým škodám na životnom prostredí, ale všeobecne proti globálnemu otepľovaniu, podľa denníka Economist výrazne pribúda. Smerujú proti vládam a veľkým energetickým spoločnostiam. Žalobcovia často nie sú schopní preukázať súvislosť medzi emisiami, ktoré vypúšťa konkrétna spoločnosť, a zmenami klímy. Súdy ich žaloby zamietajú, pretože ich nepovažujú za opodstatnené. Napríklad súd v Essene žalobu proti RWE zamietol, pretože podľa neho z topenia ľadovcov nemožno viniť len emisie RWE.
Žalôb pribúda okrem iného aj preto, že vedci sú schopní stále presnejšie odhadnúť, aký podiel majú na množstvo skleníkových plynov v atmosfére jednotlivé štáty a dokonca aj konkrétne veľké spoločnosti.
V niektorých krajinách však zaznamenali určité úspechy. Holandský súd pred dvoma rokmi nariadil vláde, aby znížila emisie skleníkových plynov aspoň o 25 percent. Vtedajší cieľ na zníženie emisií o 17 percent do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 podľa súdu odporoval ústavným povinnostiam vlády starať o životné prostredie.
