Pavol Hrušovský (KDH) považuje za slabinu súčasnej ústavy nejednoznačnosť mnohých ustanovení týkajúcich sa vzťahov medzi jednotlivými inštitúciami. “Tam je potrebné nanovo a presnejšie definovať vzťahy, aby sa neopakovali situácie, ktoré sme zažili napr. po páde vlády či nedávnom odmietnutí prezidenta SR rešpektovať rozhodnutie NR SR v otázke voľby generálneho prokurátora,” povedal pre TASR.
Aj Jánovi Čarnogurskému v ústave chýba presnejšie rozhraničenie právomoci prezidenta, vlády a parlamentu. Pre prípad vládnej krízy by zvýšil právomoci prezidenta. “Aby mohol operatívnejšie pomáhať pri prekonávaní krízy,” objasnil. Andrejovi Kiskovi prekáža, že aj najvyšší predstavitelia štátu nerešpektujú ústavu a ňou dané princípy. To by sa malo podľa neho zmeniť. “Za úvahy by stálo posilnenie verejnej kontroly občanov svojich volených zástupcov prepojené s otázkou vyvodzovania zodpovednosti,” doplnil.
Radoslav Procházka vníma ako najväčší problém súčasnej ústavy to, že úplne stratila svoj majestát. “Už prvá, zakladateľská politická generácia sa k ústave správala s dešpektom, a všetky ďalšie ju tiež využívali na svoje vlastné politické účely,” zdôvodnil. Za súčasný stav môže podľa neho aj Ústavný súd, “ktorý s mocou často skôr paktuje, než aby tvoril jej reálnu protiváhu v prospech občanov”. Procházka by preto opravil najmä postavenie ústavy v celkovej politickej prevádzke štátu. Tiež by sa jej snažil, “aj cestou svedomitého výberu ústavných sudcov, dať skutočný obsah a silu pri ochrane občanov”.
Peter Osuský zo SaS by v ústave prerobil preambulu. “Mala by sa zmeniť tak, aby plne rešpektovala občiansky charakter štátu a neobsahovala falošnú interpretáciu slovenských dejín,” uviedol. Z ústavy by vypustil niektoré deklaratórne a nevynútiteľné práva hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré majú skôr charakter sociálnych privilégií než základných práv a slobôd. “Ústava by mala zadefinovať povinnosť vyrovnaného rozpočtového hospodárenia štátu a princíp, že zvyšovanie daní a odvodov a zavádzanie nových daní a odvodov je možné len na základe ústavnej väčšiny,” doplnil. Komplexnejšiu zmenu si podľa Osuského vyžaduje aj úprava referenda. Prokuratúru by Osuský nahradil modelom štátneho zastupiteľstva a zároveň by posilnil postavenie verejného ochrancu práv.
zf