Prezidentka podpísala novelizáciu týkajúcu sa envirozáťaží

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Envirofond bude povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pri predkladaní novely pripomenulo, že nová legislatíva napráva stav, ktorý vznikol “nepremyslenou a nelogickou úpravou” prijatou počas pôsobenia predošlého vedenia rezortu. “Kvôli sporným ustanoveniam je dnes zákon o envirozáťažiach predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR,” uviedol envirorezort.

Doterajšia právna úprava bola podľa MŽP problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov. “Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie,” pripomenul rezort pri odôvodnení, prečo mení predošlú novelu.

Novela má odstrániť tiež duplicitu pri financovaní tých sanácií, kde bolo za povinnú osobu určené príslušné ministerstvo. MŽP pripomenulo, že v týchto prípadoch štát na jednej strane nemôže využívať finančné prostriedky z fondov Európskej únie a zároveň za úhradu tej istej sanácie vymáhať v plnej výške finančné zdroje od vlastníka nehnuteľnosti, v rámci ktorej sa envirozáťaž sanuje.

Prezidentka podpísala tzv. konsolidačný balíček

Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu. Zákon, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zákon schválili poslanci Národnej rady SR 19. decembra, rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Ďalším zo schválených opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu o jeden rok, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.

Od začiatku budúceho roka sa tiež zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 na 20 percent, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.

Od 1. februára sa zvýši spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur.

Opätovne sa zavedie minimálna daň z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňová licencia. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu má priniesť 102,4 milióna eur.

Odvod do 2. dôchodkového piliera sa zníži zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur.

Zrážková daň z dividend sa od roku 2024 zvýši z doterajších 7 na 10 percent. Opätovne sa tiež zavedie zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien.

Konsolidačné opatrenia znižujú príspevok pre RTVS, valorizujú i súdne poplatky

Konsolidačný balík, ktorým sa menia niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, prináša zníženie príspevku pre RTVS, zvýšenie súdnych a správnych poplatkov, ako aj zvýšenie zdravotných odvodov. Legislatívnu zmenu, ktorú pred Vianocami (19. 12.) schválili poslanci Národnej rady SR, v piatok svojím podpisom odobrila i prezidentka Zuzana Čaputová.

Nová legislatíva hovorí aj o tom, že štátny sviatok Deň Ústavy SR, ktorý si pripomíname 1. septembra, viac nebude dňom pracovného pokoja. Poslanci zároveň vypustili 1. september zo zoznamu dní, počas ktorých platí zákaz maloobchodného predaja.

RTVS bude dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Poslanci schválili aj návrh na prípadné dofinancovanie RTVS v prípade, že by bola objektívne ohrozená finančná a vnútorná stabilita telerozhlasu.

Zároveň schválili aj zvýšenie dotácie zo štátneho rozpočtu pre Maticu slovenskú v prípade potreby či nepredvídateľných okolností. Matica slovenská dostáva každoročne každoročne 1,5 milióna eur.

Schválené opatrenia tiež hovoria o zvýšení súdnych a správnych poplatkov od apríla 2024. Poplatky sa zvýšia od 40 do 54 percent. Zámerom úpravy je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov.

Od nového roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov. Zvýšia sa napokon iba dočasne, a to do konca roka 2027. Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z desiatich na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z piatich na 5,5 percenta. V prípade SZČO a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím zo siedmich na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.

Súčasťou novej legislatívy je aj nepriama novelizácia zákona o zdravotných poisťovniach. Zníži výšku percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.