Ukrajinskí a ruskí vojaci v počte asi 80 osôb spolu so zástupcami OBSE majú odsúhlasiť a určiť najprv na mape a následne aj v teréne nárazníkovú zónu, ktorá oddelí dve nepriateľské ozbrojené skupiny – ukrajinskú armádu a povstalcov – ako to vyplýva z Minského memoranda z 19. septembra.

Analytici budúcu nárazníkovú zónu porovnávajú s cyperskou „zelenou čiarou“ (hranica medzi členskou krajinou EÚ Cyperskou republikou a neuznanou tureckou republikou Severného Cypru) a demilitarizovanou zónou na Kórejskom polostrove. Ukrajinská nárazníková zóna však bude oveľa širšia. Podobný komplex bezpečnostných opatrení mal by mať pozitívny vplyv na situáciu na juhovýchode Ukrajiny a zabrániť ozbrojeným stretom. V súčasnosti sa prímerie denno-denne porušuje hlavne súkromnými bataliónmi ukrajinskej armády financovanými a riadenými ukrajinskými oligarchami.

Na Ukrajinu už dopravili partiu bezpilotných lietadiel z Rakúska, ktoré budú monitorovať regióny na juhovýchode krajiny. Všetky rokovania a smery ciest zástupcov misie OBSE v tomto regióne budú utajené. Donecká oblasť je rozdelená približne napoly medzi ukrajinskou armádou a silami domobrany. Podľa dohody, celé delostrelectvo kalibru vyše 100 mm obidve strany musia odviezť minimálne na vzdialenosť 15 km od bývalej línie frontu. To jesť šírka nárazníkovej tejto zóny bude 30 km. Pre porovnanie: šírka kórejskej demilitarizovanej zóny je iba 4 km a na Cypre je to od 4 do 7 km.

Zatiaľ ešte nie je doriešená otázka, ako sa konkrétne bude kontrolovať táto zóna. Podľa analytikov, bude to nadmierne ťažká úloha, ak do regiónu neprídu medzinárodné mierotvorné sily. Je to predovšetkým preto, že sa na obidvoch stranách nachádzajú radikálne sily, ktorí sa nechcú zmieriť s prímerím a mienia pokračovať vo vojne. Hlavne sa to týka súkromných bataliónov ukrajinských oligarchov, ktorí podľa analytikov, fakticky zarábajú na vojne.

Existuje značná časť ľudí na obidvoch stranách barikád, ktorí nie sú spokojní s rozdelením Doneckej a Luhanskej oblasti: v Kyjeve, ako aj v Donecku a Luhansku sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že druhá – nepriateľská strana nezákonne okupuje časť Doneckej a Luhanskej oblasti. Preto rokovania o hraniciach budú mimoriadne ťažké, dlhé a komplikované.

Analytici prízvukujú, že je to iba prvý krok v mierovom riešení konfliktu, určite budú provokácie a porušovania dohôd, ale predsa – je tu šanca nastoliť mier v regióne a upokojiť situáciu v celej krajine.

Nie všetci však vítajú vytvorenie nárazníkovej zóny a ukončenie vojenských operácií. Proti týmto plánom ostro vystúpila predsedníčka strany Baťkivščina Júlia Timošenková, ktorá tvrdí, že takto Doneck a Luhansk získajú nezávislosť od Ukrajiny a vyzvala „zatočiť s separatistami“. Viac razy odmietla aj prímerie na juhovýchode krajiny, vidí iba jedinú možnosť – „zlikvidovať teroristov a separatistov“.

Ani ukrajinský prezident to „separatistom“ nechce uľahčiť. V čase, keď sa za pomoci medzinárodných síl snažia vybudovať na juhovýchode nárazníkovú zónu a zastaviť ozbrojené konflikty, Petro Porošenko vyhlásil, že treba zmeniť hranice Doneckej a Luhanskej oblasti a nastoliť tam poriadok pod vedením kyjevskej vlády – v tých lokalitách, ktoré povstalci považujú za svoje územie. Nové lokality po zmenách hraníc navrhol Petro Porošenko pripojiť k tým, ktoré kontroluje ukrajinská armáda.

Vice-premiér Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin ostro kritizoval tieto aktivity prezidenta a nazval ich „právnickými hrami určenými pre zahraničných hráčov“. Vyhlásil, že tieto iniciatívy Petra Porošenka nemajú nič spoločné s dohodami kontaktnej skupiny, sú protiprávne a nebudú mať praktické následky: „Kyjevská moc môže pripravovať zákony, ktoré nebudú platiť. Ale je to zbytočné,“ podčiarkol Purgin. „Ukrajina sa stáva politicky roztrieštenou. V Kyjeve si môžu vymýšľať čo len chcú. Napríklad, môžu sa snažiť pripojiť časť Dnepropetrovskej oblasti k Mariopoľskej a vyhlásiť Mariupoľ za oblastné centrum. Ale v praxi sa nič nezmení,“ zdôraznil.

Pripomenul, že Kyjev nikdy nedodržal dohody. Ukrajinský parlament 16. septembra schválil zákon o osobitnom štatúte regionálnej moci na juhovýchode krajiny, ale už o týždeň mnohí ukrajinskí poslanci napadli tento zákon a požiadali ho zrušiť. Predseda parlamentu Alexander Turčinov pozastavil jeho platnosť a požiadal, aby parlamentná komisia preverila, či nový zákon je v súlade s ukrajinskou legislatívou a či vôbec môže byť schválený. Mnohí analytici sa domnievajú, že súčasný ukrajinský parlament podobný zákon predsa neschváli.

eu