Prevratná metóda prirodzeného poľnohospodárstva: Nerobte nič a všetko sa vypestuje samo

Svet 31. augusta 2017 (HSP/Foto: TASR- IRRI)

Najvyššia forma poľnohospodárstva je nerobiť absolútne nič, neobrábať pôdu a neničiť burinu, nepostrekovať umelými hnojivami a pesticídmi – takto znie metóda prirodzeného poľnohospodárstva od Masanoba Fukuoku, ktorou ovplyvnil poľnohospodárov na celom svete

Masanobo Fukuoka sa narodil v roku 1912. Študoval patológiu rastlín na univerzite v meste Gifu, potom pracoval v jokohamskom prístave ako úradník pre karanténu rastlín, neskôr sa špecializoval na výskum chorôb mandariniek. Ako 25-ročný dostal ťažký zápal pľúc a bol na pokraji smrti. Vtedy si uvedomil zmysel svojho života: “Zistil som, že inteligencia človeka je k ničomu a mojím životom sa stalo praktizovanie prirodzeného poľnohospodárstva. Dospel som k presvedčeniu, že jediné, čo mám robiť, je jesť a spať.”

Ryža mu vyrástla sama, on sa o ňu starať nemusel a nakoniec ju len pozberal. Do zeme nekládol sadenice, ako sa to spravidla robí, ale sial priamo ryžové semienka. Potom pridal trochu slamy ako hnojivo a na zabránenie rastu buriny, bez použitia akýchkoľvek umelých hnojív a pesticídov. Medzi spolovice dozretú ryžu potom zasial pšenicu, a tak burina už nemala kde rásť. Výsledkom bola rovnaká alebo dokonca aj vyššia úroda, ako mali iní.

Vytvoril tiež tzv. semenné guľôčky premiešaním rôznych semien ovocia, zeleniny aj trávy kúskami hliny a vody. Takto vytvorené guľky bez toho, aby predtým oral, porozhadzoval po svojej farme s vedomím, že semená nebudú požierať vtáci či myši alebo iní škodcovia. Po daždi začali guľky klíčiť a vyrástli z nich tie rastliny, ktorým vyhovovalo dané miesto a klíma, bez akejkoľvek pomoci človeka.

Fukuoka hlavne za svoje semenné guľôčky získal prestížnu cenu Ramona Magsaysaya, akúsi ázijskú obdobu Nobelovej ceny. Pomáhali totiž oblastiam Afriky a Ázie, aby aj na neúrodných plochách meniacich sa postupne na púšť bolo možné vypestovať nejaké plodiny k zvýšeniu potravinovej produkcie, pretože práve tam pribúda najviac obyvateľov, ktorých treba uživiť.

Tvrdí teda, že všetky vedecké poznatky o pestovaní plodín nie sú vôbec potrebné a o všetko sa postará príroda sama. “Čím viac zasahujeme, tým viac sa vzďaľujeme od prírody a tým ťažšie hospodárime,” vraví Fukuoka. V dobe kamennej bol človek súčasťou prírody a nemal žiadne alebo veľmi málo poznatkov o pestovaní a aj tak vypestoval, čo potreboval. To sa dá podľa neho dosiahnuť aj v súčasnosti. “Ak odmietnete ľudské poznanie, vedu a civilizáciu, zostane len prirodzené poľnohospodárstvo,” konštatuje.

Ako 62-ročný napísal knihu “Revolúcia jedného stebla slamy” o svojich skúsenostiach s prirodzeným poľnohospodárstvom. “Revolúcia môže byť dosiahnutá steblom slamy. Steblo slamy je ľahké a malé, ale ľudia nepoznajú jeho pravý význam. Keby spoznali jeho skutočnú hodnotu, znamenalo by to ľudskú revolúciu, zmenu spoločenských štruktúr celých národov,” uvádza v knihe.

Kniha bola preložená do mnohých jazykov, čím sa Fukuokova metóda stala známou po celom svete. Prichádzali k nemu ľudia z mesta poznajúci elektrinu a všetky výdobytky vedy, napriek tomu nespokojní so svojím životom mestskej kultúry, aby našli odpoveď na svoje otázky o budúcnosti.

A jeho odkaz pre nás? “Odmietnite ľudskú chytrosť, materiálne predmety nemajú žiadnu hodnotu. Ľudia neprodukujú, to príroda tvorí. Ľudia nedokážu vytvoriť ani jedno steblo trávy. Všetko robí Príroda.”