Môj profil 
Predplatné
Medzi týmito krajinami je tiež Grécko, ktoré, ako bolo oznámené, získa 25 miliónov dolárov ako stimul pre nákup zbraní od USA a odmenu za odmietnutie ruských a čínskych zbraní. Zdá sa, že doba publikácie, rovnako ako jej obsah, má vo svetle “zvláštnych“ vzťahov USA s Tureckom zvláštny význam.
Ako je možné financovať vojenské potreby krajiny za pomoci programu v hodnote iba 25 miliónov dolárov? Aké ciele sleduje v skutočnosti vláda USA ohľadom Grécka? A hlavne môže byť táto dohoda pre Atény výhodná? Sputnik posúdil tieto otázky s odborníkmi.
Profesor katedry medzinárodných vzťahov na Univerzite Panteon Christodoulos Yiallourides podotýka, že 25 miliónov je neseriózna suma a nestačí na uspokojovanie vojenských potrieb Grécka. Odborník nevylučuje, že konečným cieľom Washingtonu je v skutočnosti nie finančná podpora Atén, ale vyslanie konkrétnej správy konkrétnemu adresátovi.
“Povedal by som, že by sme tomu (možnosti získať 25 miliónov dolárov) nemali prikladať osobitný význam,” hovorí Yiallourides.
Tajný zmysel správy spočíva podľa jeho názoru v tom, že Washington v súčasnosti Atény podporuje. USA teda chcú ukázať, že americký vietor fúka silnejšie do plachiet Atén než Istanbulu.
Okrem toho podľa slov odborníka sa objavila podobná správa na pozadí vyostrenia vzťahov medzi USA a Tureckom nie náhodou, pretože ide o strategické záujmy Washingtonu vo východnom Stredomorí. Inými slovami je skutočným adresátom správy Turecko, ktoré má rozpory s USA ohľadom dodávok ruského systému S–400.
Zároveň Grécko dostáva znamenie, že Washington podporuje v súčasnosti Atény, hovorí profesor. “V spore s Ankarou používajú USA Grécko ako nástroj nátlaku na Ankaru, aby turecký prezident Erdogan prestal flirtovať s Moskvou a zaujal postoj, ktorý zodpovedá cieľom NATO vo východnom Stredomorí,“ uviedol profesor.
“Od čias 2. svetovej vojny sú USA krajinou, ktorá využíva alebo vykorisťuje, v závislosti na tom, z akého hľadiska sa na to pozrieme, postavenie a úlohu Grécka s cieľom ukázať, že je lojálnym spojencom a vykonávateľom smerníc z Washingtonu,“ povedal v závere.
Pre Grécko to nie je výhodné
Rovnaký názor má aj generálporučík Vojensko–leteckých síl Grécka vo výslužbe Pavlos Christou, ktorý považuje za nemysliteľný nákup amerických vojenských systémov kvôli zabráneniu dodávkam ekvivalentných systémov z iných krajín. Pre Grécko to nie je výhodné.
Zároveň varuje: “Nie je fakt, že hromadenie systémov zbraní v arzenáli Grécka mu bude môcť zaistiť väčšiu bezpečnosť.“ A dôvod je jednoduchý: “Nemali by sme hrať len s jedným hráčom, pretože v tomto prípade vzniká úplná závislosť na ňom.“
Takže Christou je proti zapojeniu Grécka do projektu European Recapitalisation Incentive Programme, pretože si myslí, že to neprinesie gréckej strane žiadny zisk. “Podobný vývoj udalostí nám neprospeje,“ opakuje.
V tomto kontexte považuje za potrebné dosiahnutie pluralizmu v dodávkach vojenskej techniky a navrhuje Grécku, aby venovalo pozornosť iným smerom, ako je napríklad európsky alebo ruský obranný priemysel.
Viac než to. Podľa jeho slov je otázka dodávok zbrojných systémov aj do vývoja gréckeho obranného priemyslu.
“Bez obranného priemyslu budeme závislí na zahraničných dodávateľoch, nebudeme nič vyrábať a budeme len draho platiť za dodávky obranných systémov,“ povedal v závere generálporučík vo výslužbe.
.JPG)
