Prestane Snehulienka snívať o líderstve? Woke agenda „oficiálne” končí

V skratke k fenoménu woke (bdelý, prebudený, uvedomelý: v kultúrno-spoločenskom kontexte ide o vágne definovaný termín , ktorý jednoducho predpokladá, že váš pohľad na veci je správne pokrokový (preto previazanosť s progresivizmom). A tak sme boli svedkami, že posledná malá morská víla v podaní Disneyho štúdií dostala tmavý odtieň pleti, z rozprávky o Snehulienke sa stal emancipovaný príbeh o ženskej sebestačnosti , že identifikovať sa so psím plemenom sa bralo ako symbol oslobodenia od spoločenských očakávaní a noriem (prípadne až útlaku, v neomarxistickom chápaní kultúrneho boja), ale videli sme aj volanie po umlčaní kritikov tohto fenoménu (konzervatívci), či dokonca vynucovanie obsadzovania pracovných miest minoritami (na základe doktríny DEI – rasa, pohlavie, orientácia).

Takže woke sa síce tvári, že chce zvýšiť rovnosť, no na druhej strane vytvára „cancel culture” (zrušenie nepohodlných názorov) a zároveň obmedzuje šikovných ľudí na úkor tých, ktorí majú dostať pracovné miesto len kvôli nastavenej norme.

Ak by sme to chceli prehnať, môžeme hovoriť o dúhovej, šťastnej, liberálnej totalite – a možno by sme ani tak veľmi nepreháňali… 

Idea sociálnej rovnosti na základe rôznorodých kritérií je sama osebe dôležitá a šľachetná; problém nastáva v momente, keď si ju chcete vynucovať. Takto to však bolo aj v súkromnom sektore (woke-kapitalizmus), kde sa hodnotenie firiem dialo aj na základe dodržiavania princípu DEI  (toto hodnotenie dávalo následne signál investorom, či sa oplatí daný biznis podporiť). Dnes už sa celá táto bublina rozplýva, pretože najvyšší z najvyšších, šéf korporátu BlackRock, istý Larry Fink (73), priznáva zlyhanie umelo vytvorenej ideológie. Uznal to v odpovedi na otázku televízneho moderátora Fox News, či wokizmus nie je projekt, ktorý viditeľne zlyhal: „Áno, spoločnosť sa mení, a kyvadlo sa stále pohybuje sem a tam.” Dokonca priznáva, že kyvadlo sa v posledných piatich rokoch vychýlilo až príliš. A dôsledky pre tých, ktorí túto politiku podporovali, resp. vyžadovali v kultúrnom aj privátnom sektore, ale napokon aj vo veciach verejných? Absolútne žiadne. Spravujú trinásť miliárd, sú lídrom v udržateľnosti vašich akcií, a môžu si dovoliť diktovať, ako má západný svet vyzerať. Fink iba sucho skonštatuje, že „dnes už sme viac pragmatickí.” Takže pochopili, že woke je umelina (napr. Disneyho filmy z tohto súdka sa stretli s nepriazňou publika aj kritikov a zaznamenali signifikantné finančné straty) a jednoducho idú ďalej.

Čo vymyslia nabudúce?

Ten momentálny obrat k „pragmatizmu” je čisto o peniazoch . S revolúciou v technológiách umelej inteligencie totiž prudko vzrástli aj požiadavky na odber elektrickej energie. A tú, ukazuje sa, nedokážu zelené zdroje vyrábať v dostatočnom množstve. Takže ani zhodnotenie investícií do tohto sektoru nebude podľa očakávaní investorov, ktorí alokovali svoj finančný kapitál na základe všadeprítomnej reklamy na prírodné zdroje.

Niet divu, že práve bývalý pracovník BlackRocku Merz kritizuje odstavenie fungujúcich jadrových elektrární v Nemecku – dnes už vedia, koľká bije. Sám Fink priznáva, že ak ide o výrobu a poskytovanie elektrickej energie, nemôžeme ísť jedinou cestou . Tu inak vidieť prepojenie na nedávne vyhlásenia šéfky Európskej komisie von der Leyenovej, že Únia sa bez jadra predsa len nezaobíde. Politika a biznis ostávajú spojité nádoby, a trúfam si tvrdiť, že na základe známych poznatkov má biznis prvenstvo.

Celkovo vzaté, „prebudenie z bdelého stavu” by sme mohli uvítať – v prípade, že by nenarobilo doposiaľ toľko škôd. Nemci vedia, o čom je reč, keď si musia elektrinu dokupovať z Francúzska. V kolektívnom vedomí spoločnosti sú však dopady najvýraznejšie. Mládež bola zmanipulovaná propagandou a dnes vidíme, ako ľudia, ktorí podstúpili chirurgickú tranzíciu, hľadajú cestu späť (silné výpovede k tomu podal napríklad Slovák Daniel Black), ale je príliš neskoro. Alebo si možno pamätáte na príklad slovenského robotníka, ktorý dostal padáka z Volkswagenu za to, že si dovolil zvesiť zo stožiara dúhovú vlajku.

Môžeme teda konštatovať, že súčasný formát západného kapitalizmu viditeľne zasahuje do pracovného prostredia i verejného priestoru nielen po materiálnej, ale v zásadnej miere po ideologickej stránke – a najviac to pocíti bežný občan, vydaný napospas „kyvadlu” neotrasiteľných gigantov typu BlackRock. Finkove vyhlásenie však zrejme znamená „oficiálny” koniec jednej epochy, a nástup nového, viac na profit orientovaného, pragmatického obdobia.