Fico prekvapil slovami o roku 1968: Stratili sme takmer 20 rokov

„Hrubá vojenská sila Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 zahrdúsila akékoľvek šance na realizáciu Dubčekovho hesla o socializme s ľudskou tvárou. Bohužiaľ, stratili sme takmer 20 rokov, počas ktorých sa mohli realizovať také zmeny v socialistickom štátnom zriadení, ktoré by ho urobili konkurencieschopnejším a bližším k ľudom, ako si to želal samotný Alexander Dubček. O to viac boli bolestivejšie nevyhnutné zmeny v 90. rokoch,“ vyhlásil predseda vlády.

Invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy ukončila reformný a demokratizačný proces v Československu. Počas vojenskej intervencie vedenej Sovietskym zväzom zomrelo najmenej 108 občanov, stovky ľudí utrpeli zranenia. Následná vyše dvadsaťročná okupácia a normalizácia priniesli do života spoločnosti prenasledovanie a pre mnohých ľudí, ktorí sa s tzv. bratskou pomocou otvorene nestotožňovali, aj stratu zamestnania či sociálneho postavenia. Udalosť sa v SR od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.

Ústavní činitelia si pripomenuli výročie začiatku okupácie Československa v 1968

Ústavní činitelia aj zástupcovia ďalších organizácií a diplomatických zborov si v piatok pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave pripomenuli 58. výročie začiatku okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý na podujatí zastupoval vládu SR, nebol príchod vojsk v roku 1968 žiadnou pomocou. Označil ho za okupácia suverénnej krajiny. Podpredseda Národnej rady SR Martin Dubéci (PS) vo svojom príhovore spomenul paralely medzi okupáciou Československa a vojnou na Ukrajine, ktorú vedie Rusko. Prezident SR Peter Pellegrini prostredníctvom príhovoru, ktorý za neho prečítal veliteľ sídla prezidenta plukovník Richard Beniak, poukázal na to, že okrem konkrétnych obetí mala invázia aj iné dôsledky.

„Pre nás a našu štátnosť, Slovenskú republiku, je odkaz augusta 1968 dôležitý aj dnes. Historická skúsenosť roka 1968 má pre nás jasný medzinárodno-politický rozmer, medzinárodné vzťahy nemôžu byť založené na práve silnejšieho rozhodovať o slabšom. O osude krajiny nemôže rozhodovať cudzia moc s použitím vojenskej sily. Toto nie je iba lekcia z minulosti, je to princíp, ktorý musí zostať pevnou súčasťou medzinárodného poriadku,“ vyhlásil Blanár, podľa ktorého dôsledky invázie neboli len politické, ale mali aj tragické následky pre rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych.

Beniak na úvod odôvodnil neprítomnosť prezidenta SR pracovným programom hlavy štátu. Pellegrini v príhovore, ktorý Beniak prečítal, pripomenul, že invázia zastavila reformy socializmu s ľudskou tvárou. „Nedopusťme, aby sa sloboda slova zamieňala so šírením nenávisti či klamstiev. August 1968 tiež dokazuje, že politické a mocenské ciele sa nikdy nedajú dlhodobo dosahovať násilnými prostriedkami. Akokoľvek sa zdala neporaziteľná sila státisícov vojakov okupačnej armády, napokon vtedajšia totalitná moc po 21 rokoch podľahla volaniu spoločnosti po slobode,“ odznelo z príhovoru.

Podpredseda parlamentu Dubéci skonštatoval, že obdobie rokov 1968 až 1989 sa dnes používa na rozdelenie spoločnosti. Namiesto toho by podľa neho malo byť využité na jej spojenie. „Veď invázia zmarila rovnako možnosti slobodných demokratických volieb, slobody vierovyznania a ideu rovnosti. Invázia tiež potvrdila, že Československo bolo štátom, o ktorého smerovaní nesmela rozhodnúť vôľa jeho ľudu, ale veľmocenská logika. Veľmi podobná veľmocenská logika už vyše štyri roky spôsobuje plnoformátovú agresiu proti nášmu susedovi Ukrajine, a s ňou spojené obete,“ myslí si Dubéci. Ako dodal, želá si, aby slová o jednote, ktoré na výročie zaznievajú, platili aj po ňom. Pripomenul úlohu politikov v tomto procese.

Spomienku v centre Bratislavy narušili dvaja muži. Ministrovi Blanárovi vyčítali spoluprácu s Ruskom. Incidenty po ich výkrikoch riešila polícia. Blanár po skončení udalosti pre médiá reagoval, že sloboda vyjadrovania je aj posolstvom obetí z roku 1968. Poukázal však, že vyjadrovať sa je potrebné kultivovane.

Strany si pripomínajú august 1968, hovoria o dôležitosti slobody

Politické strany si v piatok pripomínajú udalosti augusta 1968. V súvislosti s 58. výročím okupácie Československa hovoria o dôležitosti slobody a suverenity. Zároveň pripomínajú, že o slobodu sa treba starať. Vyplýva to z ich stanovísk.

„Dnes si pripomíname deň, keď hrubá vojenská sila v našich uliciach celému svetu ukázala, kam Československo patrí a odkiaľ sa nesmie vzdialiť. Nádeje ľudí na slobodu, suverenitu a ľudskú tvár socializmu, reprezentovanú Alexandrom Dubčekom, sa rozplynuli pod pásmi cudzích tankov. Pripomeňme si dnes obete, ktoré si invázia vyžiadala, a s úctou k ich pamiatke robme všetko preto, aby bolo Slovensko zvrchovanou, suverénnou a slobodnou krajinou, ktorá si môže sama vybrať svoju budúcnosť i svoje miesto vo svete,“ uviedol predseda koaličnej strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok.

Koaličná SNS vzdala hold všetkým, ktorí sa vzopreli príchodu cudzích vojsk na územie Československa. „Vďaka a úcta patrí národom, ktoré si v tej dobe takúto cestu nezvolili. Sú to národy Juhoslávie, ako aj Rumunska. To, čo sa dialo v 68. roku, bol boj veľmocí. Na jednej strane stála západná kultúra, na druhej strane boli štáty socialistického zriadenia,“ vyhlásila. V tejto súvislosti skonštatovala, že na území zvrchovaného štátu by mali byť len vojská príslušného štátu. „SNS je presvedčená, že aj v dnešnom napätom období je na zamyslenie, prečo by aj na území SR mali byť cudzie vojská. Žijeme opäť v dobe, keď dochádza k napätiu medzi Ruskou federáciou a NATO. Je veľmi smutné, že sme sa vrátili 60 rokov dozadu v politike a kultúre medzi národmi. SNS si želá, aby sa vrátila spolupráca národov a aby vojaci jednotlivých štátov chránili svoje vlasti, ale aby sa zdržiavali len na území štátu, ktorého sú občanmi,“ dodali národniari.

„Sloboda a suverenita nie sú samozrejmosť a nie sú nám darom navždy. Sú výsadou, ktorú si musíme vážiť a ktorú musíme brániť každú jednu sekundu. Česť pamiatke všetkým obetiam okupácie,“ skonštatoval predseda opozičného KDH a poslanec Národnej rady (NR) SR Milan Majerský. Odkaz augusta 1968 nás podľa neho varuje pred režimami, ktoré sa snažia obmedzovať slobodu pod zámienkou falošnej ochrany. Zároveň poukázal na to, že členovia hnutia sa zúčastnili na viacerých spomienkových podujatiach a pripomenuli si obete okupácie.

Opozičná strana SaS považuje odkaz augusta 1968 v kontexte vojny Ruska s Ukrajinou za mimoriadne aktuálny. „Pred 58 rokmi k nám prišli sovietske tanky a rozhodli o našej budúcnosti. Zavreli ľudí za ostnatým plotom, iných vyhnali, rozdelili rodiny a na ďalšie desaťročia nás obrali o slobodu a rozvoj. Ficova vláda by mala papalášske oslavy vymeniť za spomienku na tento deň a ukázať ľuďom, čo tu Sovieti napáchali a pripomenúť, že aj dnešné Rusko ohrozuje iné štáty a za našimi hranicami vedie vojnu,“ podotkol líder strany a poslanec Branislav Gröhling. Liberáli zároveň informovali o podujatí venovanému udalostiam augusta 1968, ktoré sa uskutoční v piatok o 18.00 h na Námestí SNP.

Opozičné Hnutie Slovensko v súvislosti s výročím vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa upozornilo na krehkosť slobody. „Pripomínať si tento deň nie je nielen spomienkou na históriu, ale predovšetkým záväzkom pre súčasnosť. Sloboda, suverenita a demokracia nie sú samozrejmosťou. Každý rok si pripomíname obete okupácie a stovky zničených životov,“ vyhlásilo s tým, že o slobodu treba dennodenne bojovať. Predstavitelia hnutia si pamiatku obetí uctili pri pamätnej tabuli študenta Petra Legnera na Námestí SNP v Bratislave, ktorý sa stal jednou z obetí augustových udalostí.

Opozičná poslankyňa a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová mieni, že okupácia nám pripomína, kam vedie ustupovanie „kriminálnemu ruskému režimu“. „Pred 58 rokmi vtrhli do našej vlasti cudzie vojská, aby násilím zastavili snahu ľudí žiť slobodnejšie a rozhodovať o svojej budúcnosti. August 1968 je navždy pripomienkou toho, čo znamená ruský imperializmus, pohŕdanie suverenitou menších štátov a presvedčenie, že o ich osude môže rozhodovať Moskva,“ vyhlásila. Odkaz augusta 1968 označila za aktuálny aj dnes. „Nie je len spomienkou na minulosť. Je záväzkom chrániť slobodu, suverenitu a právo Slovenska rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Najlepšie si obete okupácie uctíme tým, že nikdy nedovolíme, aby o našej krajine opäť rozhodovala Moskva, či už prostredníctvom tankov, propagandy alebo domácich agentov,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

• Krízové dni okupácie Bratislavy 1968 pripomína výstava Ladislava Bielika v Slovenskom národnom múzeu
• Politici a ďalšie osobnosti sa vyjadrujú k udalostiam z 21. augusta 1968