Štát si berie takmer dve tretiny z ceny vašej práce, deň daňového odbremenenia sa opäť posunul

V praxi to znamená, že priemerný zamestnanec by na zaplatenie všetkých štátom vynútených platieb potreboval viac ako 232 dní v roku. Až od 23. augusta by tak podľa tejto symbolickej metodiky pracoval „na seba“. Deň daňového odbremenenia pritom prichádza o deň neskôr ako vlani a v porovnaní s rokom 2015 až o 13 dní neskôr.

„Takmer dve tretiny celkovej odmeny za prácu dnes pohltia povinné platby. Dôvodom posunu Dňa daňového odbremenenia oproti minulému roku je, že zaplatené povinné platby aj pod vplyvom druhého konsolidačného balíka narástli v priemere viac ako bol nárast priemerných mzdových nákladov, aj priemernej hrubej mzdy,“ upozorňuje Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Podľa neho to zároveň ukazuje rozsah štátu v ekonomike a priestor, ktorý zostáva ľuďom rozhodovať o vlastných zarobených peniazoch.

Pre predstavu, ako tento výpočet vyzerá v praxi, možno použiť zamestnanca s priemernou mzdou. Jeho priemerná hrubá mesačná mzda v roku 2025 predstavovala 1 620 eur. Zamestnávateľa ho však v skutočnosti stál približne 2 324 eur mesačne, keďže k hrubej mzde treba pripočítať povinné odvody a ďalšie náklady. Z celkových mzdových nákladov približne 1 478 eur pripadlo na rôzne povinné platby. Po ich zohľadnení zostalo približne 846 eur mesačne, teda 36,41 percenta celkových mzdových nákladov. Zjednodušene povedané, zo 100 eur, ktoré zamestnávateľ vynaloží na prácu priemerného zamestnanca, podľa prepočtu približne 63,59 eura smeruje na povinné platby.

Do celkového čísla pritom nevstupujú iba odvody a daň, ktoré zamestnanec a jeho zamestnávateľ zaplatia priamo v súvislosti s výplatou. Výpočet zahŕňa viac ako 50 administratívne vynútených platieb, ktoré súvisia s príjmami, majetkom, spotrebou či podnikaním. Najväčšiu časť tvoria sociálne a zdravotné odvody, DPH, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane a ďalšie dane a povinné platby.

Významnú úlohu v raste celkového zaťaženia má aj vývoj verejných financií. Podľa údajov Ministerstva financií SR sa v rokoch 2014 až 2025 zvýšili daňové a odvodové príjmy o 25,7 miliardy eur. Verejné výdavky však v rovnakom období vzrástli ešte výraznejšie, a to o 33,4 miliardy eur. Autori prepočtu tento vývoj dávajú do súvislosti s efektívnosťou verejnej správy a hospodárením s peniazmi daňovníkov. Zároveň upozorňujú, že Slovensko má vyššie celkové bremeno povinných platieb ako susedné Česko, Poľsko či Rakúsko. Oproti roku 2014 sa pritom slovenské bremeno zvýšilo o viac ako tri percentuálne body.

Situácia sa podľa autorov analýzy nemusí výraznejšie zlepšiť ani v ďalších rokoch. Poukazujú najmä na opatrenia tretieho konsolidačného balíka, medzi ktoré patrí napríklad zvýšenie zdravotných a sociálnych odvodov, vyššie zdanenie príjmov lepšie zarábajúcich ľudí či zvýšenie sadzby dane z neživotného poistenia. Rizikom podľa nich zostávajú aj vysoké deficity, rast verejného dlhu a pokračujúci rast verejných výdavkov. Do úvah vstupuje aj rok 2027, ktorý bude volebným rokom. Autori analýzy v ňom vidia riziko ďalšieho rastu výdavkov.

Na širší problém upozorňuje aj Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „Kým na Slovensku sa takmer rok diskutuje o prorastových opatreniach, poľská a česká ekonomika rastú rýchlejšie ako tá naša. Nie je náhoda, že ide o krajiny s nižším bremenom povinných platieb. Bez zásadných škrtov vo výdavkoch a ekonomických reforiem však zmenu očakávať nemožno,“ uviedol.

Deň daňového odbremenenia je pritom predovšetkým symbolickým ukazovateľom, nie oficiálnym dátumom, od ktorého by ľudia prestali platiť dane či odvody. Jeho význam spočíva v tom, že všetky povinné platby porovnáva s celkovými mzdovými nákladmi a prepočítava ich na počet dní v roku. Tohtoročný dátum tak prináša jednoduchú ilustráciu toho, akú veľkú časť ekonomickej hodnoty vytvorenej zamestnancom pohltia povinné platby.