Mikloško: Fotky detí, ktoré uverejnia rodičia na internete, môžu byť zneužité

Komisár otvoril tému tzv. sharentingu, teda nekritického zdieľania fotografií, videí a detailov zo života detí na sociálnych sieťach ich rodičmi. Tí častokrát zverejňujú fotografie detí z pláže, emočné výlevy, choroby, vtipné alebo rôzne chúlostivé situácie. Pripomenul, že to, čo sa raz zverejní na internete, tam už ostane. Hovoriť o súkromí na internete je podľa Mikloška v dnešnej dobe iluzórne. „Treba zdôrazniť, že všetko, čo dám na internet, je v princípe verejné. Čiže otázka je taká, či by som fotku svojho dieťaťa zverejnil napríklad na Námestí SNP, na nejakej výkladnej skrini,“ podotkol Mikloško. Rodičia by si mali podľa neho tiež položiť otázku, ako by sa cítili, keby niekto takéto ich fotky zverejnil na internete. Ozrejmil tiež, že deti sa budú na fotografie zverejnené rodičmi pozerať aj po rokoch. Doplnil, že dieťa má právo vstúpiť do dospelosti s „čistým digitálnym štítom“. Vyzval preto rodičov, aby rozmýšľali nad tým, čo uverejňujú a uvedomovali si, aké riziká to prináša.

Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská upozornila na trestnoprávne a kybernetické hrozby, ktorým rodičia nevedomky vystavujú svoje deti uverejňovaním takýchto fotiek. „Akákoľvek fotografia, na ktorej je dieťa v určitej situácii, či už obnažené alebo sporo odeté, môže byť zneužitá. Ten digitálny priestor má veľmi veľa možností, akým spôsobom s tou fotkou ďalej narábať. Ako využiť umelú inteligenciu, aby ďalej mohla byť fotka zneužívaná,“ demonštrovala Kurilovská s tým, že takéto fotky bývajú zneužívané aj na darknete. Dostať sa k nim podľa Kurilovskej môžu aj osoby, ktoré sú vedené v zoznamoch pedofilov. Najlepšou prevenciou je podľa nej takéto fotky neuverejňovať. Odporučila rodičom, že ak chcú uverejňovať fotky detí, tak zozadu, aby nebolo možné rozpoznať tvár dieťaťa.

„Máme konkrétne výskumy kriminologických inštitútov, dokonca veľkú rozsiahlu štúdiu v rámci Európy robil francúzsky kriminologický inštitút, ktorý konštatoval, že 50 percent fotiek detí, ktoré boli zneužité pedofilmi, sú tie fotky, ktoré zverejnili ich vlastní rodičia,“ spresnila Kurilovská.

„Sociálne siete nepatria deťom do 15 rokov!“

Zverejňovanie takýchto fotografií môže mať podľa štátnej tajomníčky pre deti neblahé následky aj z hľadiska kyberšikany. „Pretože keď si takúto fotku nájdu jeho spolužiaci, môže to znamenať určité zosmiešňovanie, výsmech a ďalej, keď sa takýmto spôsobom pracuje z tohto hľadiska, tak to má – a máme také konkrétne prípady – má to vážne následky na psychiku dieťaťa,“ vysvetlila Kurilovská. Rodičia by si podľa nej mali uvedomiť aj to, že určité zverejňovanie fotografií už napĺňa aj niektoré skutkové podstaty trestných činov.

Odborníci tiež radia odstrániť z fotografií lokalizačné dáta a strážiť si nastavenia súkromia. Zábery sporo odetých detí treba podľa nich ponechať výhradne v súkromnom rodinnom archíve.

V tejto súvislosti predstavila zakladateľka občianskeho združenia OFFline svet Henrieta Volf iniciatívu rodičov „Počkajme so smartfónom“, ktorí sa rozhodli spoločne oddialiť kúpu prvého smartfónu svojim deťom. „Chcem povedať, že nie sme proti technológiám. Práve naopak, sme si vedomí, že technológie tu s nami a s našimi deťmi budú už asi navždy. My chceme, aby sa naše deti s nimi naučili pracovať bezpečne, postupne a v čase, keď na to budú pripravené. Sme presvedčení, že naše deti majú mať najskôr reálne zážitky, skúsenosti, priateľstvá a spomienky,“ uzavrela Volf.