– Peter, za čo vás hľadá kyjevská chunta?

Obvinili ma, že vyzývam na oddelenie Podkarpatskej Rusi od Ukrajiny. A my pritom iba chceme realizovať výsledky referenda, ktoré sa konalo v 1991 roku, keď sa 78,8 percent ľudí vyslovilo za samostatnosť Zakarpatska (ukrajinský názov pre územie Podkarpatskej Rusi). Hlasovanie i predanie dokumentov Najvyššej rade (vtedy Verchovnyj soviet) prebehli v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Vtedy prebehli aj referenda v lokalitách, kde žijú Maďari, ktorí hlasovali za svoju národno-kultúrnu autonómiu.

– Maďarský premiér Viktor Orbán otvorene požaduje pre podkarpatských Maďarov autonómiu a dvojité občianstvo.

Áno to je zjavná politická tendencia. Práve preto musí vzniknúť Podkarpatská rus.

-Vás považujú za hlavu Podkarpatskej Rusi …

V auguste 2008 na II. európskom kongrese podkarpatských Rusínov sme vyhlásili deklaráciu Podkarpatskej Rusi. V nej sme uviedli 1. december ako najneskorší dátum, keď vláda v Kyjeve je povinná uznať výsledky podkarpatského referenda. Ale Kyjev razí tvrdú líniu: Rusíni, to sú zločinci a separatisti.

Keď sme sa dostali na základe práv zahŕňajúcich širokú autonómiu do Československa (tvorili ho tri subjekty Česko, Slovensko a Podkarpatská Rus, ktoré boli zlúčené do jedného štátu), prezident Masaryk začal riešiť politiku vzdelávania s pomocou Francúzov. Oni prišli ako učitelia do vidieckych škôl (neskôr túto úlohu prebrali Češi). Vytvorili Prosvitu (ukrajinská nacionalistická organizácia kultúrno vzdelávacieho zamerania), ktorú financovala Praha. A v 1939 roku zakázali na Podkarpatskej Rusi všetky politické strany. Nasledovalo násilie …

– Môže sa Podkarpatská Rus stať ohniskom odporu voči Kyjevu?

 Takým sa dávno javí, od 1991 roku.

– Zatiaľ ste sa usadili v Moskve. Čo ďalej? (do Ruska ušiel po februárovom kyjevskom puči, lebo jeho život sa dostal do ohrozenia a na jeho hlavu bola vypísaná odmena)

Som sem vyslaný celosvetovým kongresom Rusínov, aby som riešil rusínsku otázku. Čakáme diplomatické vyriešenie požiadaviek referenda z 1991 roku.

– Túžite vystúpiť z Ukrajiny?

S banderovskou Ukrajinou nemáme spoločnú cestu. Rusíni sú bohabojný, veriaci národ. Viera, to je jadro, ktoré uchránilo Rusínov počas tisíc rokov. Uchovali sme si jazyk, pravoslávie.

V posledných piatich – šiestich rokoch sa objavili aj rozbíjači jednoty Rusínov. Pretože SBU (ukrajinská tajná služba) nespí. Sú Rusíni a sú takí, ktorí si prajú, aby Rusínov nebolo.

– Myslíte si, že rozbíjačov skutočne podporuje SBU?

Jednoznačne. A iba ich. Tých, ktorých možno nazvať rusofóbmi, je medzi pravoslávnymi, najviac 20 percent. Tiež Rumuni sú pravoslávni. Maďari sú katolíci a držia s nami.

– Veľa ľudí vás podporuje?

Podľa našich prieskumov nie menej ako 70 percent. A prieskumy robíme objektívne, tak ako sa majú robiť.

– Impozantná cifra, ak berieme do úvahy totálne vymývanie mozgov ukrajinskými médiami.

U nás 90 obyvateľov pracuje v Európe. Dá sa povedať, že rozloženie názorov je takéto: 26 % je za nezávislosť, 17 % za zjednotenie so Slovenskom, 16 % za zjednotenie s Maďarskom a 41 % za zjednotenie s Ruskom. Ľudia porovnávajú situáciu s obdobím ZSSR, keď 11 mesiacov pracovali v družstvách a závodoch a na mesiac cestovali do Ruska a na život mali dostatok peňazí.

– Pôjdu ľudia na Podkarpatskej Rusi voliť 25. mája?

Vždy hlasovali za proruského kandidáta, no teraz sú obavy, že nejaká časť ich predá svoj hlas za 200 hrivien Porošenkovi. No ak vo voľbách nebude hlasovať juhovýchod Ukrajiny, my ich neuznáme. Podľa prieskumov 63 % zakarpatcov pokladá ich realizovanie za nemožné.

Ďalšie informácie

Maďarsko sa usiluje o autonómiu pre Zakarpatie (Podkarpatská Rus)

V tomto regióne žije približne 200 tisíc etnických Maďarov a 650 tisíc etnických Rusínov, ktorí sa tradične asociujú s Rusmi. Zakarpatským Maďarom Budapešť vydáva pasy rovnako, ako Rumuni v Bukovine a Južnej Besarábii etnickým Rumunom. A tiež Varšava sa nedá zahanbiť a etnickým Poliakom vydáva “preukaz Poliaka”, ktorý zakladá právo na získanie mnohoročného poľského víza, bezplatné vzdelanie v Poľsku a na možnosť legálne pracovať v Poľsku.

Stručný životopis

Peter Viktorovič Gecko sa narodil v 1965 roku v Užhorode, ako 8. dieťa v rodine. V 1991 roku skončil vysokú školu automatizácie a elektroniky. Slúžil vo výsadkovom vojsku. Pracoval ako murár v stavebnom odbore Ľvova. V roku 2008 bol na kongrese Rusínov zvolený za premiéra Podkarpatskej Rusi. Odvtedy prenasledovaný a nútený skrývať sa. Kandidát na majstra športu v Sambo.