Okolnosti jednotlivých udalostí pre Hlavné správy ozrejmil samotný predseda Matice Marián Tkáč, ktorý zároveň prezradil, či sa počas osláv zvrchovanosti Slovenska rozprávali bývalý prezident Ivan Gašparovič a bývalý premiér Vladimír Mečiar.

Márián Tkáč  tiež vysvetlil, prečo sa opätovne rozhodol kandidovať na post predsedu Matice slovenskej.

Matica slovenská pred časom otvorila pod dohľadom štátnej notárky bezpečnostnú skriňu uloženú v matičnej budove v Martine, aby zistila stav kovovej časti zbierky na Národný poklad SR. Čo bolo podnetom, že ste sa rozhodli zbierku skontrolovať?

Začnem obšírnejšie, aby čitateľ poznal súvislosti. Nadáciu, ktorá má v názve „Matice slovenskej“, založilo v roku 1993 deväť – desať vtedy najväčších slovenských bánk a podnikov, a to dokonca na Bratislavskom hrade. Jej úlohou mala byť správa zbierky na národný poklad, ktorej myšlienka vznikla na vtedajšej matičnej pôde. V priebehu rokov sa však nadácia „vymkla“ spod kontroly svojich zakladateľov, existuje dokonca list, v ktorom sa predseda správnej rady nadácie pýta predsedu Matice (teda doslova Markuš Markuša!), či sa za zriaďovateľa nadácie môže vyhlásiť správna rada nadácie. Odpoveď bola kladná, a tak sa nadácia osamostatnila, spojivom s Maticou bol len predseda správnej rady nadácie a zároveň predseda Matice. Po roku 2010, keď som sa stal predsedom Matice ja, toto prepojenie prestalo. Ako verejnosť vie, nadácia riskantne, a ja dodám protizákonne, vložila peňažnú časť zbierky na národný poklad na účet Podielového družstva Slovenské investície (PDSI), ktoré skrachovalo a zhruba 26 miliónov slovenských korún je nenávratne preč. Jozef Markuš, ktorý bol po roku 2010 tri roky členom výboru Matice, sľuboval, že sa prostriedky nielen zo zbierky na národný poklad, ale aj prostriedky matičiarov, ktorí na základe jeho agitácie ich do PDSI vložili, čoskoro vrátia. Nevrátili sa a už sa ani nevrátia. To však je problém iných a už ani nie Matice.

Ďalšími dvoma súčasťami zbierky sú obrazy (len majster Hložník ich venoval sto) a cenné kovy, zlato a striebro, ktoré v čase zbierky malo hodnotu asi 3 milióny korún. O obrazoch sme prehľad mali aj v Matici, lebo napriek označeniu pečiatkou, že sú v správe nadácie, boli uskladnené v matičných priestoroch. Oddelením sa Slovenskej národnej knižnice (SNK) od Matice v roku 2000, boli na chvíľu obrazy v depotoch SNK, ale potom na žiadosť predsedu predstavenstva nadácie premiestnili ich do matičných priestorov, kde aj keď neboli v celkom najvhodnejšom prostredí, chýr, že sú poškodené, bol len planým klamstvom. Odborníci potvrdili, že podozrivý z poškodenia je nanajvýš jeden obraz!

A teraz ku kovovej časti zbierky. Tá sa v roku 2006 dostala do železnej skrine v budove Matice a podľa mojich vedomosti posledný raz ju otvorili predstavitelia nadácie v roku 2012, z Matice pritom nebol nik. A vraj: všetko v poriadku. Našli sa však listy, ktorými ešte v rokoch 1995-1996 ponúkal predseda správnej rady nadácie starožitnosti zo zbierky na národný poklad na aukciu do Austrálie, a keďže nevieme, či sa niečo do Austrálie dostalo a či nie, bol ďalší dôvod na otvorenie skrine. Pokiaľ sa nemýlim, každoročná inventarizácia majetku je povinnosť aj pre nadácie, „naša“ však päť rokov nič. Keďže skriňa je v inventári Matice (jej obsah nie), a neexistuje nijaká listina o jej prenájme, chceli sme zistiť, čo v skrini naozaj je. Veď tak či onak, zbierka na národný poklad sa s menom Matice spája.

Nadácia Matice slovenskej však uviedla, že otvorenie bolo nelegitímne a podala podnet na neznámeho páchateľa. Aký je váš postoj k uvedenému trestnému oznámeniu?

Výbor Matice slovenskej 25. marca vo Zvolene uložil predsedovi Matice, aby najneskôr do 15. apríla zabezpečil otvorenie a následnú inventarizáciu obsahu, a to buď v prítomnosti predstaviteľov nadácie, alebo aj bez nich. Na rokovaní výboru bol aj správca nadácie (nie predseda správnej rady) Jozef Steiner, ktorý jediný spolu s Evou Garajovou hlasovali proti otvoreniu skrine. Čudné: nemali záujem verejne zistiť, čo v nej je, hoci predsa zbierka na národný poklad nie je predsa súkromnou záležitosťou akejsi nadácie?

Podnet nadácie nie je na „neznámeho páchateľa“, ale na ostatných členov výboru Matice, ktorí hlasovaním rozhodli o otvorení skrine. A napriek písomnému pozvaniu, v deň otvorenia skrine ani po 15-minútovom čakaní zástupcovia nadácie neprišli (prišli v iný deň, ktorý si sami vybrali), a tak sme skriňu otvorili bez nich. Určením termínu predsa vybor poveril mňa a nie správcu nadácie. A po otvorení skrine sme zistili, že niekoľko desiatok obálok je otvorených a v rozpore s popisom na obálke chýbajú v nich desiatky zlatých prsteňov či náušníc. Žeby preto nechceli členovia správnej rady nadácie skriňu otvárať verejne?

Inventarizácia celého obsahu skrine je náročná na čas a po jej skončení budeme presne informovať verejnosť, čo chýba. Aj s vyvodením dôsledkov. Už len poznámka: nemajú pravdu médiá, že v Matici sa kradne! Naopak, Matica ako jedna z mála verejných inštitúcií krádeže odhaľuje a nenecháva si to pre seba. A to je v dnešnom pomotanom svete akoby hriech!

Začiatkom júla ste na Generálnej prokuratúre SR podali „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu” v súvislosti s uverejnením portrétu Ľudovíta Štúra s fašistickými symbolmi na obálke čísla 24/2017 časopisu .týždeň. Prečo podľa vás sa čoraz častejšie útočí na dôležité osobnosti slovenských dejín?

Veruže ma to nesmierne prekvapuje, priam desí, a rád by som poznal dôvody. Prečo nesmel Sagan oslavovať zelené tričko so slovenskou dvojkrížovou zástavou? Rovnako Matej Tóth? Prečo nehrali slovenskú hymnu na hokejových MS v Nemecku? Prečo usporiadatelia strhávali slovenské zástavy na trase Tour de France? Zatiaľ ich len domýšľam.

Útok na všetko národné, a ja dodávam aj tradičné, čo u nás znamená kresťanské, akoby potvrdzoval určité názory, že islamizujúcej sa Európe slovenské symboly, a tými sú aj osobností, aj štátny znak, a tradície, prekážajú. To nie je môj výtvor, toto napísali v Sme 21. januára 2017: „Prvým znakom fašizmu by mohlo byť jeho lipnutie na tradícii (…) v našich podmienkach ich (rozumej tradicionalistických mysliteľov) predstavovali a dodnes predstavujú povedzme Štúrovci a takisto konzervatívni historici so svojimi predstavami o existencii akéhosi jedinečného, ba niekedy až vyvoleného národa „starých Slovákov”. A keď sa čoskoro na to na titule týždenníka .týždeň objavil sa portrét Ľudovíta Štúra vyčačkaný „fašistickými” symbolmi, ktoré medzitým ministerka spravodlivosti označila ako zákonom nepovolené, to ma poriadne nazlostilo! To si veru nesmie nikto dovoliť, nech už jeho dobrým strýčkom je Sam či ktokoľvek iný!

Pred pár dňami Matica slovenská, spolu s mestom Kremnica a obcou Kremnické Bane, si v sobotu 15. júla v strede Európy, pripomenuli 25. výročie vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Podujatia sa zúčastnili aj bývalý prezident Ivan Gašparovič a bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar. Diskutovali títo dvaja bývalý štátnici spolu počas podujatia?

V Kremnických Baniach, v strede Európy sa vatrou na podnet matičiarov oslavovala zvrchovanosť originálne 17. júla 1992, tam je to pravé a správne miesto pre celoštátne oslavy. Keďže Matica nemala peniaze, aby zaplatila autobusy pre účastníkov, prišlo dvesto – tristo ľudí. Ale veľmi dôležité bolo, že na ne prišiel aj Vladimír Mečiar, aj Ivan Gašparovič. Ten druhý sa ponáhľal na oslavy do Starej Bystrice – je dobré, že sa slávi aj tam – a tak úvodný prejav predniesol Vladimír Mečiar, chceme či nechceme, hlavný (spolu)zakladateľ druhej Slovenskej republiky! Pri rozlúčke podal exprezident expremiérovi ruku. Počasie nás poriadne „kosilo“, a tak sme sa „otepľovali“ gulášom. A môj syn Andrej, ktorý mi robí po tieto dní šoféra, poznamenal: „Nie každý má možnosť jesť guláš s Mečiarom“!

V Matici slovenskej sa pomaly schyľuje k voľbám. Z vašich prvotných vyjadrení bolo cítiť, že nechcete už kandidovať na post predsedu Matice slovenskej. Dnes je situácia iná a vy otvorene hovoríte o tom, že sa budete uchádzať o tento post. Čo zmenilo vaše rozhodnutie?

Ja som naozaj chcel a aj som presadil princíp „dvakrát a dosť“. Ten platí po úprave stanov, a podľa tohto princípu som bol zvolený v roku 2013. Vtedy, pred štyrmi a tobôž už pred siedmimi rokmi, keď ma volili podľa starých stanov na tri roky, som nepredpokladal, že situácia s národom a Maticou bude až taká nedobrá, aká je dnes. Že byť dobrým Slovákom je pomaly trestný čin, že čo i len nastolenie v umení bežnej otázky, čo by bolo, keby nebolo, vedie k zásahu NAKA!

Zisťujem a nahlas hovorím, že najväčším nepriateľom vo svete vládnuceho neoliberalizmu je „národ“ a sily, ktoré za „národ“ bojujú. Zglobalizovaný svet, vrátane nášho domáceho „svetáctva“, sa teda obáva aj Matice tak, ako sa obáva prejavu vôle národa, teda ľudí, ktorým médiá ešte nestihli vymyť hlavy, a ktorých sa teda treba obávať? A zároveň počúvame z úst niektorých politikov „tradičných strán“ so zdvihnutým prstom, že Matica sa nedokáže prispôsobiť tretiemu tisícročiu, že nevyužíva príležitosť na zmenu. Na akú zmenu? Nemá byť vlastenecká a tradicionalistická? Myslíte si, žeby nás kritizovali, keby Matica nebola vlastenecká a zároveň tradicionalistická? Iste nie, zapadla by do kontextu. A aj peňazí by mala dostatok – toľko ako „neškodné“ mimovládky, či ako menšiny, ktorým štát dáva už osem miliónov, zatiaľ čo Matici, jedinej ochrankyne slovenskosti na juhu, len jeden a pol milióna eur. Treba ešte polopatickejšie objasniť stav, keď Maticu častujú ako „hnilobu“, „fašizujúcu sa“? Však to poznáte, ak čítate či pozeráte to, čo nám vnucujú. Toto všetko sú dôvody, prečo som listom oznámil matičiarom, že ak budú chcieť, budem po 11. novembri tohto roka pripravený aj naďalej viesť inštitúciu, ktorej svätým poslaním je obrana a ochrana tohto národa. Ak, pravda, budú chcieť.

V prípade, že sa opäť stanete predsedom Matice slovenskej, aké sú Vaše vízie ďalšieho smerovania Matice?

Všetko, čo som robil doteraz, a čo robím, budem robiť aj naďalej: pripomínanie udalosti, osobnosti, odkrývanie skrytých slovenských dejín a dejov, alternatíva vede akademickej, udržiavanie a pestovanie tradícií, možno prehliadka krojov slovenských regiónov a matičného folklóru, panteón Slovákov v Martine…

Ale aj upozorňovanie na hrozby okolo nás a v nás: neobrábanie či dokonca zbavovanie sa pôdy, mrhanie drevom a vodou, demografická ničota, Slováci odchádzajú za prácou do sveta a doma nemá kto robiť…

Možno sa Matica viacej zameria na školákov a univerzity, na Slovákov na zmiešanom území, možno prenikne do médií, zriadi vlastné rádio. Jedným slovom bude intenzívne brániť a chrániť slovenskosť a Slovákov. Aby sme prežili čokoľvek, čo nás čaká. A aby sme pomáhali brániť tomu najhoršiemu, že z mapy sveta a Európy Slovensko jednoducho odíde.