Bratislava 18. mája 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Načo na štyri mesiace vymieňať úradníkov? Čo vadí úradníkom na úradníkoch, ak sú apolitickí? Je to otvorený signál, že nastupujúca garda svoje účinkovanie berie ako príležitosť na totálnu progresívnu jazdu v plnom formáte?
Vláda skončila, lebo politicky už ďalej nemohla fungovať, takto to bolo prezentované. Alebo to máme my občania chápať tak, že Heger a spol. utiekli, lebo už nič nefunguje, a potrebovali tú katastrofu hodiť na iných?
Oni by nám iste povedali, že takto to nie je, bývalý premiér Heger dokonca samoľúbo tvrdí, že krajina nikdy nebola v lepšej kondícii, a nemyslel to ako vtip. Je síce pravda, že tento pán nerozpráva populistické bludy iba vtedy, keď sa mu nehýbu pery, ale v tomto prípade sa asi dá súhlasiť s názorom, že dôvodom ich odchodu nebol rozvrat štátu ako takého, ale skôr politické intrigy.
Ak však štát napriek trom rokom ich vlády ešte stále relatívne funguje, a ak úradnícka vláda, ktorá sa k moci nedostala demokratickým spôsobom, má mandát iba na to, aby „nepoliticky“ kúrila, svietila a priviedla krajinu k predčasným voľbám, z akého dôvodu a akým právom prvé, čo robí, sú personálne čistky v jednotlivých rezortoch?
O čo vlastne ide? Vláda avizovala, že sa majú meniť štátni tajomníci viacerých rezortov a dokonca aj niektorí veľvyslanci. Aj štátni tajomníci aj veľvyslanci pritom by mali byť z princípu nepolitické osoby, špičkoví profesionáli vo svojom obore, zastrešujúci agendu, do ktorej nie je možné preniknúť za týždeň ani za mesiac.
Asi by nám múdro vysvetlili, že každý minister má právo mať tam svojich ľudí, atď. Lenže toto nie je nič iné ako arogancia a neskrývané napĺňanie presne tej agendy, ktorej sme sa mnohí obávali: že neslávny koniec koalície bláznov ktosi použije ako trójskeho koňa, aby celý štátny aparát infiltroval svojimi kádrami.
V slušných pomeroch pri striedaní vlád, a to aj tých regulárnych, a dokonca aj v prípade zásadnej zmeny kurzu krajiny, platilo vždy pravidlo NVR – „nemeniť včely robotnice“. Teda výmena kádrov pri striedaní vlád by sa mala končiť na politickej úrovni, nikdy by nemala ísť hlbšie a týkať sa aj profesionálov, ktorých jedinou chybou je, že nie sú „z našich ľudí“.
O to viac sa to potom týka vlády, ktorá je iba dočasná a z pohľadu občana nelegitímna, a ktorá sama oficiálne deklaruje, že je apolitická. Taká už by vôbec nemala riešiť politické výmeny kádrov. Úradnícka vláda predsa neznamená totálne „odpolitizovanie“ všetkého života, a už vôbec nie jeho nové spolitizovanie. A to ani v prípade, že by pred sebou mala štyri roky, a nie čosi viac ako štyri mesiace, ako táto vláda s Ľudovítom Ódorom na čele.
Nie je dôležité, čo títo ľudia, tváriac sa ako neškodní úradníci, hovoria. Oveľa dôležitejšie je, čo budú robiť. Ich prvé kroky po nástupe k moci sú veľavravné. Zdá sa, že nenápadne a bez mainstreamovej mediálnej slávy tu sa nám pred očami odohráva príbeh plazivého nástupu progresívnej kvislingovskej junty. Priviedla ich prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nie je Sorosovou agentkou, ako to rozhodol súd v prípade, keď ju z toho obvinil poslanec Ľuboš Blaha.
Potom, ako na ranči v Žiline zvieratá roztrhali človeka, boli tieto vzácne zvieratá (ktoré sú vo voľnej prírode chránené) bezodkladne utratené. A na myseľ sa neodbytne natíska rečnícka, dokonca takpovediac básnická otázka (ale naozaj iba básnická, aby v nej náhodou niekto nebodaj nevidel trestnoprávny kontext): čo s politikmi a úradníkmi, ktorí sú oveľa menej vzácni ako ohrozené druhy zvierat, a ktorých ambíciou je roztrhanie nie jedného človeka, ale celej krajiny? Radšej na tú, opakujem, básnickú otázku v diskusii neodpovedajte, lebo… veď viete.