Bratislava 2. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Vláda Igora Matoviča resp. Eduarda Hegera prišla a stále prichádza s prvkami, ktoré v slovenskej politike a verejnom živote nemajú obdobu a ktoré momentálne vníma ako výhodu pri potieraní pre ňu nepohodlných názorov a politikov, ale ktoré môžu byť neskôr použité v politickom boji práve proti nej
Už sme tu mesiace mali zatýkania policajných a iných funkcionárov z čias bývalej vlády, z ktorých niektorí boli braní do väzby len na základe výpovedí nedôveryhodných kajúcnikov. Potom prišlo na rad odpočúvanie opozičných politikov, pri ktorom zrejme došlo ku oklamaniu sudcu a tiež už ku obligátnemu nezákonnému úniku z policajného spisu.
Okrem toho, odkedy je pri moci súčasná vláda, na Slovensku došlo ku zmene v mediálnom prostredí. Veľké komerčné televízie ako aj štátna RTVS, nehovoriac o mainstreamových denníkoch, akosi zatvorili oči pred chybami a škandálmi vlády. Zatiaľ čo pred rokom 2020 novinári bili do vlády ako sa len dalo, teraz ich vôbec nezaujímajú obrovské kiksy a podozrenia okolo ministrov Mikulca, Kolíkovej, Sulíka, Krajniaka… Vláda a novinári sa potom čudujú, že sú ľudom na smiech a že tí potom radšej čítajú alternatívu.
Tento chorý priestor sa s veľkou pravdepodobnosťou čoskoro stane ešte viac pokriveným. Vláda ide cez mediálny zákon vytvoriť priestor na prísne sankcionovanie alternatívnych médií, ktoré pracujú s násobne nižšími rozpočtami ako korporátne denníky či privátne televízne stanice.
Posledným klincom do rakvy slobody médií bude potom nový Trestný poriadok z dielne ministerky spravodlivosti Kolíkovej, ktorý aktuálne vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania. Okrem nižších trestov pre užívateľov drog v ňom ministerka navrhuje prísne tresty odňatia slobody za nové skutkové podstaty šírenia dezinformácii. Ide zase o boj s nezávislými malými médiami ale aj z akýmkoľvek iným názorom, či už ho bude mať odborník alebo politik, ktorí nejdú s prúdom a dovolia si aj kritické slovo na túto vládu. A tiež v neposlednom rado o boj s opozičnými politikmi úspešnými na sociálnych sieťach.
Návrh Kolíkovej hovorí o tom, že dezinformáciou je nepravdivá informácia, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu. Pod formulkou “ovplyvnenie obyvateľstva pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu” tak budú môcť angažovaní policajti či prokurátori stíhať skoro akúkoľvek správu zverejnenú v médiách, ktorá nebude sedieť do ich názorového spektra.
Naozaj toto chceme? Čo je demokratické na tom, že názory jednej skupiny obyvateľstva budú môcť byť naďalej zverejňované v masmédiách aj keď sú nepravdivé, zatiaľ čo názorom inej skupiny občanov bude hroziť tvrdá cenzúra pod hrozbou niekoľkoročného väzenia?
Vláda sa na svoje súčasné aktivity pozerá priveľmi krátkozrako a nevidí ich možný strednodobý dopad. Veci, ktoré začali platiť teraz, budú platiť aj v roku 2024, kedy najneskôr dôjde ku zmene režimu. Pri súčasnej enormnej nepopularite vlády a jednotlivých ministrov, je možné, že pri moci budú úplne iné politické strany s odlišným pohľadom na vec, no s možnosťou využitia nebezpečných nástrojov, ktoré po sebe zanechajú Matovič, Mikulec, Kolíková či Milanová.
Problém nedávno pomenoval známy kontroverzný liberálny novinár Arpád Šoltész, ktorý v ešte kontroverznejšom podkaste Lužifčák, prezentoval doslova strach z toho, ako bude Robert Fico, keď sa opäť dostane k moci, prenasledovať novinárov a mimovládne organizácie. Podľa Šoltésza hrozí, že Slovensko pôjde cestou, akú napríklad v Maďarsku nastolil premiér Viktor Orbán. Ten napríklad výrazne obmedzil neziskovky financované zo zahraničných zdrojov a podarilo sa mu tiež stabilizovať mediálny priestor.
V skutočnosti nejde o to, či bude v ďalšej vláde Fico, Uhrík, Pellegrini, Danko alebo ani jeden z nich. Nejde ani o to, či bude mať nová vláda chuť sa mstiť tejto aktuálnej. Podstatou je, že to bude možné urobiť a veľká časť verejnosti by s tým súhlasila. Súčasní vládni predstavitelia to totiž spôsobujú tým, že sa arogantne domnievajú, že môžu všetko, že sú držiteľmi pravdy, hoci už dávno stratili podporu voličov náhodne získanú vo voľbách v roku 2020.
Jaroslav Zajac