Prečo sa nám Rusi mstia? Američania sú prekvapení ruským zákonom, ktorý obmedzuje pôsobenie amerických masovokomunikačných spoločností

Washington 19. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Jacquelyn Martin)

Irina Alksnisová na portáli rusvesna venovala pozornosť prekvapeniu Američanov nad skutočnosťou, že Rusi prikročili k recipročným krokom po amerických útokoch na ruské masovokomunikačné agentúry RT a Sputnik.

Existuje také príslovie, ktorým charakterizujú v ruskom prostredí Anglosasov. To príslovie znie: “Džentlmeni hrajú vždy podľa pravidiel. Ak však džentlmen prestane vyhrávať podľa pravidiel, tak proste začne pravidlá meniť”. Táto jednoduchá pravda sa dá vnímať naozaj ako axióma a americké elity v posledných 20 rokov nespočetne veľakrát ukázali, že už odmietajú dodržiavať pravidlá hry a vychádza najavo, že nie sú žiadnym džentlmenom, dokonca ani nikdy džentlmenom neboli.

Samozrejme ešte stále existuje dosť jedincov, ktorí prehliadajú túto skutočnosť a stále vnímajú v servilnom predklone Američanov ako džentlmenov a absolútnych morálnych a ideologických lídrov súčastného sveta, úspešne víťaziacich nad svojimi konkurentmi pomocou “fair play”.

Jedinci, ktorí takto americké elity v spomenutom servilnom predklone Američanov ako džentlmenov a morálno-ideologických lídrov vnímajú, majú však veľký problém. Takýto postoj nefunguje u ľudí, ktorí nemajú mentalitu otrokov a sluhov, tí totiž nazývajú skutočnosti pravými menami a americké elity hodnotia oprávnene veľmi negatívne. Servilných pätolízačov navyše dráždi skutočnosť, že si niekto dovolí oponovať ich pánovi, pretože to znamená že keď sa neobáva pána, sluhami dokonca otvorene pohŕda. No a z histórie je známe, že sluhovia vždy boli v oveľa bolestnejšej pozícii ako páni, pretože nikdy nemajú takú možnosť ochrany, ako páni.

Rusko bolo na kolenách v čase Gorbačova a Jeľcina. Táto doba je však nenávratne preč a Rusko sa úspešne vrátilo medzi veľmoci. Američanov to dráždi, no posledné roky ukazujú, že Američania utrpeli množstvo neúspechov, ktoré ich pozície ešte viac oslabili. Rusko, ktoré vedie samostatnú politiku sa nemusí prikrčiť, ako väčšina amerických spojencov a môže slobodne reagovať na americké aktivity. Rusko volí najčastejšie stratégiu asymetrickej odpovede, pri ktorej Američanov zaskočí, pretože naruší ich ďalšie plány a kroky. V prípade potreby však Rusko reaguje aj jednoducho recipročne a posledné riešenie, ktoré citlivo zasiahlo amerických žurnalistov v Rusku a ich projekty je svedectvom, že recipročná odpoveď Ruska zasiahla Američanov na citlivom mieste.

Posledné udalosti, ktoré sa odohrali v rámci rusko-amerického/západného konfliktu ukazujú, že Američania nezvládajú stav, kedy Rusko komunikuje s nimi z pozície rovný s rovným. Reakcia ruskej strany ich doslovne šokovala a oficiálny predstaviteľ amerického Ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Rusko nepochopilo presne americký zákon o registrácii cudzích agentov (FARA), pričom ruská odpoveď evidentne obmedzuje politické slobody a bráni rozvíjaniu transparentnosti v politickom živote.

Rusko urobilo recipročné kroky, presne podľa vzoru Američanov. Americké tvrdenia že FARA nepredstavujú ohrozenie práv slobody slova, bránenie šíreniu informácii, obmedzenie politických slobôd a oslabeniu transparentnosti vníma Rusko s veľkou radosťou, pretože ruské kroky, ktoré sú zrkadlovou odpoveďou na reakciu Američanov tým pádom takisto nemôžu znamenať ohrozenie základných slobôd. Preto nie je celkom jasné, čoho sa Američania obávajú. Keď americkí džentlmeni zmenili pravidlá, hry nemali by sa predsa čudovať, keď Rusi začnú podľa týchto pravidiel aj okamžite hrať a inšpirujú sa americkými demokratickými vzormi.

Vidíme ale, že Američania sú nespokojní – keď Rusko odpovie zrkadlovo, Američania sa pýtajú – prečo to robíte? Má to azda Rusko chápať tak, že iba Američania majú právo meniť pravidlá počas hry, ostatní takéto práva nemajú?

V prvom rade Rusku je jedno, ako majú nastavené Američania vzťahy so svojimi partnermi na Západe. Ak západným krajinám vyhovuje poklonkovať Američanom a úslužne plniť americké predstavy, je to vec západných elít, ktorým vyhovuje postoj politických lokajov. Rusko v takejto pozícii nie je a už ani nebude. Skončila sa éra Gorbačova a Jeľcina, americkí džentlmeni sa budú musieť naučiť s týmto faktom žiť.

Rusi sa môžu hlboko poďakovať americkému senátorovi Johnovi McCainovi, ktorý vyjadruje svoje rusofóbne postoje neobyčajne jasne. Podľa Johna McCaina ruské RT a Sputnik nemožno porovnávať s americkými televíziami, pretože ruskí novinári sú zbraňou propagandy, ktorá skresľuje pravdu, šíria lož a klamstvá a snažia sa zničiť demokratické hodnoty, aby presadili riešenia Kremľa.

Západní žurnalisti sú podľa Johna McCaina zástancovia pravdy, ktorí bojujú proti lži a burcujú ľudí do boja za slobodu. A sme zase pritom, že ľudia s mentalitou sluhov a otrokov, servilne vnímajúci USA ako svojho pána privítajú McCainove slová ako zvon slobody, zatiaľ čo normálnym a slobodným ľuďom je z McCainovho propagandistického blábolu akurát tak na vracanie, prípadne so záujmom sledujú škrekot smrteľne chorého starca nad hrobom.

Američania a Západ proste nedokážu pochopiť, že hru nehrá len jeden, ale hru môžu hrať obe strany. Rusko prijalo zrkadlové riešenie, keď to Američanom nevyhovuje, nech svoj zákon zmenia, Rusko potom zváži, či zmení svoj postoj. Keďže ruské politické elity vyrástli z obdivu žabomyších vojen a preferujú skôr riešenia obojstrannej výhodnosti, je zrejmé, že Rusi nebudú mať žiaden problém prípadné znenie zákonu zmeniť, ak sa Američania začnú správať normálne.

U Američanov je však podobný problém aký mal svojho času a krátko pred koncom ZSSR. Americkí senátori a Kongres dnes ovládajú zúriví geriatrickí starci, ktorí intelektuálne zmrzli v období pred približne 30 rokmi, kedy USA zvíťazilo nad ZSSR v Studenej vojne a ZSSR sa rozpadol. Od tej doby nedokázali predstavitelia amerických gerontoelít zbaviť pocitu výnimočnosti a nepochopili, že obdobie jednopolárneho sveta sa už skončilo.

To že ľudia ako John McCain alebo Hillary Clintonová sami seba vnímajú ako morálnu a mocenskú autoritu je ich vlastný problém, s ktorým neúspešne zápasia a budú aj ďalej zápasiť. Tento ich vlastný problém sa im však nepodarí vyriešiť a budú narážať neustále na neúspechy. Počet krajín, ktoré sa odkláňajú od USA čoraz viac rastie, americké geopolitické neúspechy sú jednoznačným dôkazom toho, že momentálne presadzovaný americký systém hodnôt a riešenia problémov narazil na svoje hranice.

Momentálne veľká časť amerických politických elít nedokáže uskutočniť korekciu svojich názorov a pochopiť nové reálie. Čas však hrá proti nim, každým dňom sú ich pozície slabšie a deň ich konečného odchodu z amerického politického života sa neúprosne blíži.

Rusko-americké spory kvôli masovokomunikačným prostriedkom sú len jednou z tehiel v múre problémov medzi Ruskom a USA, ktorý s takým entuziazmom budujú rusofóbne americké elity. Američania musia čoraz častejšie meniť pravidlá hry, čo je jednoznačným dôkazom toho, že ich predstavy sa nedarí napĺňať. Pozície Ruska sú čoraz silnejšie, no americké politické elity, podobne ako kedysi sovietske elity nedokážu prekročiť svoj vlastný tieň a prijať skutočné riešenia, ktoré by postupný úpadok USA spomalili, pripadne zastavili.