Prečo masmédiá ignorujú europoslanca Radačovského? Aby nepripomínal občanom budúcu hlavu „zmeny“?

Bratislava 16. novembra 2019 (HSP/Foto:HS)

Odkedy je v Európskom parlamente, jednofarebné masmédiá ho ostentatívne ignorujú. Nie je pozývaný do žiadnej diskusie a naopak, je terčom nezmyselných urážok a útokov. Prečo? Je len príliš nebezpečný tým, že nemá kauzy? Alebo je za tým aj niečo iné?

Nezávislý europoslanec Miroslav Radačovský je médiami hlavného prúdu okázalo prehliadaný. Podľa jeho slov ho nepozývajú ani na stretnutia, kde inak sú všetci ostatní europoslanci. Prečo? Je to pre jeho vlastenecké vystúpenia ako napríklad toto? A keď sa už raz za čas v médiách jeho meno objaví, tak ide o podpásový útok, ako napríklad ten od poslankyne Remišovej, o ktorom sme písali tu. Preto sme mu položili pár otázok, aby tieto veci uviedol na pravú mieru.

Hlavné správy: V uplynulom období sme boli svedkami viacerých verbálnych útokov voči vám zo strany niektorých politikov, alebo lepšie povedané, političiek. Pritom vy ste nezávislý poslanec, na nikoho neútočíte a dá sa povedať, že sa v europarlamente snažíte sústreďovať len na svoju odbornú agendu. Aký je teda dôvod pre tieto útoky?

Radačovský: Na túto otázku je ťažké odpovedať. Ja som sa s tými ľuďmi ani nerozprával a objektívne povedané, nikdy ma ich politický život ani nezaujímal. Oni sa rozhodli, neviem z akého dôvodu, na mňa útočiť. Neviem na tú otázku odpovedať.

Hlavné správy: Možno je problém aj v tom, že ste príliš nezávislý. Pre politické tovarišstvá sú najnebezpečnejší ľudia, na ktorých nikto nič nemá. Až tak veľmi, že na nich treba nájsť nejaké kladivo. Napríklad na Kotlebovcov hovoria, že sú to údajne fašisti, napriek tomu, že žiaden súd nič také nepovedal, ba naopak. To sa predsa dá klasifikovať ako urážka, a to by mohol byť aj trestný čin, keď slovenský parlament nedávno schválil Dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, ktorý zavádza nové trestné činy v prípade vyjadrení rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných cez počítačové systémy. Čo si myslíte o tomto dokumente, nie je nebezpečný?

Radačovský: Potenciálne to môže byť zneužité, ale to všetko závisí od kultúry jednotlivých aktérov. Keď sa rozprávame napríklad o mojom prípade, ja naozaj neviem pochopiť ľudí, ktorí absolútne bezdôvodne zaútočia a urobia také niečo ako je zmanipulované a skreslené video.

Hlavné správy: Veci, ku ktorým sa vyjadrujete, sa dotýkajú niečoho, čo by ich mohlo iritovať? Naposledy išlo o Severné Macedónsko, Albánsko, o situáciu v europarlamente…

Radačovský: V čom ja môžem uškodiť napríklad pani Nicholsonovej? Alebo pani Remišovej? Ja neviem.

Alebo pán Šimečka. Pri vstupe do budovy europarlamentu máme také skrinky s menovkami. Sú zoradené podľa abecedy, ja som R, on je S, teda sme vedľa seba.

Pán Šimečka to vyfotografoval a zverejnil status, že „človek si suseda nevyberá, musím trpieť, že vedľa mňa je fašista“. No čo na to máte povedať? Ja som na to nechcel ani reagovať, lebo veď vedľa mňa on je mládenček. Ale nechápem čo týchto ľudí ženie k tomu, aby sa takto správali.

Hlavné správy: Vy vo vašich vystúpeniach hrdo deklarujete, že obhajujete Slovensko a jeho záujmy. Nemali by vás oni ako vlastenci/vlastenky v tom skôr podporovať?

Radačovský: Ja reálne pozorujem určité veci: niekoho zjavne štve, keď vyslovím slovné spojenie „slovenská vlasť“, niekoho štve, že nosím na saku slovenskú vlajku, že ju mám ako jediný v europarlamente položenú na stojančeku na stole pred sebou, že mám na mojej diplomatke ozdobný nápis „Slovak Patriot“. Oni mi to nepovedia, ale štve ich to. A to nehovorím o tom, keď sa vyjadrím, že dezinformácie neprichádzajú jednostranne iba zo strany Ruskej federácie, alebo keď poviem, že Slovanov vnímajú ako ľudí druhej kategórie.

Ja úprimne hovorím to, čo si myslím. Ja neobhajujem sám seba – veď mám 66 rokov, čo už na sebe naobhajujem… Ale nechcem tu byť zbytočný, hoci zdá sa, že sa o to niekto usiluje.

Hlavné správy: Ako sa k vám stavajú slovenské médiá? Nejako vás v nich nevídať, až to udrie do očí. Čím to je?

Radačovský: Postoj médií je zaujímavý: na jednej strane počúvam v rôznych médiách, aj verejnoprávnych, každú chvíľu reči o nejakých fašistoch, ale na druhej strane, tým takzvaným „fašistom“ umožňujú v tých médiách vystupovať. Ja nehovorím, že sú fašisti, ale faktom je, že Kotleba či Uhrík vystupujú v médiách. Na rozdiel od nich, mojej osobe sa všetky médiá vyhýbajú. Ja sa nedomáham tých vystúpení, ale zo všetkých tých takzvaných „fašistov“ som asi jediný, ktorý nemá prístup do médií, do žiadnych diskusií. Vidia vo mne nejakého potenciálneho nepriateľa? Ale veď ja nie som nikomu nepriateľ.

Vezmite si to: v eurovoľbách som dostal šiesty najvyšší počet voličských hlasov. A keď sú organizované rôzne diskusie, kam sú pozývaní europoslanci, sú pozývaní všetci okrem mňa. Prednedávnom SITA napríklad uviedla, že „oslovili sme všetkých europoslancov, aby sa vyjadrili na danú tému“. Boli tam vyjadrenia všetkých ostatných europoslancov, okrem mňa. Ale mňa nikto neoslovil. Dôvod? Naozaj neviem.

Osobne sa nesťažujem, že by mi nejako vadilo, že nie som v médiách, aspoň môžem v pokoji pracovať. Zmieril by som sa aj s tým, že je niečí zámer ma ignorovať, aby sa na mňa zabudlo. Ale s tým bezdôvodným útočením sa zmieriť nemôžem.

Hlavné správy: Ponúka sa jedno „konšpiračné“ vysvetlenie. Či náhodou to totálne embargo na vašu osobu náhodou nesúvisí s tým, že by ste v ľuďoch mohli vyvolávať negatívne spomienky na kauzu istého pána, do ktorého určité mocné a liberalistickými médiami obzvlášť obľúbené kruhy vkladajú nádej, že bude po voľbách tým hlavným „upratovačom“.

Radačovský: Neviem. Ale súkromne si myslím, je to môj subjektívny názor, že jedným z dôvodov naozaj môže byť, aby som mojou prítomnosťou neoživoval v ľuďoch spomienky na tému, ktorá by bola nepríjemná istému subjektu, ktorý sa uchádza o hlasy vo voľbách. A že preto netreba Radačovského nikam púšťať. Vadilo by aj to, keby som niekde čokoľvek v dobrom prezentoval, lebo to okamžite evokuje určité veci.

Inak si to naozaj neviem vysvetliť. Jednak, ja sa absolútne necítim byť fašistom, ba práve naopak. A po druhé, absolútne som nemal a nemám nič spoločné s vnútornou slovenskou politikou, nekandidujem do Národnej rady, ani nepomýšľam na žiadnu inú politickú funkciu, som dokonca nezávislý a nemusím rešpektovať pokyny strán, nemusím sa obávať, či budem na vnútornej politickej scéne zvolený alebo nie. Na mňa nie je žiadna kauza, nemám nič spoločné s Gorilou, s rôznymi odposluchmi, nemám nič spoločné s oligarchami.

Hlavné správy: Všelikto špekuluje o tom, že pán Kiska je pre isté kruhy veľmi dôležitý. Vyťahovanie kostlivcov zo skrine človeka, ktorý by mal byť lídrom budúcej vlády, by mohlo mať príliš veľký dopad…

Radačovský: Opakujem, myslím si súkromne, hoci to neviem dokázať, že niekomu by asi vadilo, keby bola moja osoba akýmkoľvek spôsobom medializovaná, pretože by to okamžite ľuďom pripomenulo pozemkovú mafiu pod Tatrami. Je logické to očakávať, veď ľudia si povedia: aha, to je ten Radačovský, ktorý… atď. A myslím si, že niekto môže mať dostatok vplyvu a záujmu, aby presadil svoj postoj: „Tohto človeka počas volebnej kampane nikde neukazujte, lebo on môže niekomu poškodiť – nie slovne (ja slovne nebudem útočiť), ale už len svojou prítomnosťou. A pokiaľ môžeme, tak si do neho ešte kopnime, aby si ho národ prestal všímať.“

Mám dokonca priateľov v niektorých masmédiách, ktorí mi potvrdili, že nadriadení im nedovolia o mne nič uverejniť. Dôvod mi nevedia povedať.

Hlavné správy: Keď o vás čokoľvek uverejníme, nejakú správu alebo rozhovor, vždy to má vysokú čítanosť. Z toho sa dá usudzovať, že za vami stojí veľa ľudí.

Radačovský: Ozýva sa mi veľa ľudí, píšu, mailujú, telefonujú. A pýtajú sa: prečo ste neboli vtedy tam a tam. A prečo ste nevystúpili tam a tam. Ja už ani neviem ako na to odpovedať: veď ja sa nemôžem na tie podujatia sám pozvať! V Bruseli sa konalo napríklad stretnutie so slovenskými europoslancami, boli tam všetci okrem mňa. A ľudia sa tomu čudujú.

A neviem už ani odpovedať na tie hlúposti, ktoré ktosi šíri. Napríklad to o mojom synovi, ktorý sa zamestnal u britskej delegátky a vraj som mu to protekčne vybavil ja. No kto so zdravým rozumom si môže myslieť, že ja mám takú moc, aby som ja, Slovák z východného Slovenska, ovplyvnil britskú delegáciu, aby zamestnala môjho syna? To je predsa na hlavu postavené, to sú totálne bludy. Briti si ho jednoducho všimli, veď je perfektne jazykovo vybavený, keďže študoval v zahraničí. A okamžite boli útoky na jeho osobu. Mimochodom, zamestnal sa u poslankyne tmavej pleti, keď už nás niekto osočuje z fašizmu. Pýtam sa, čím sa previnil, ako on príde k takýmto nefér obvineniam? Veď on aj doma mal veľmi dobrú pracovnú pozíciu, ktorú nechal a išiel mi pomáhať do Bruselu. Našiel si kontakty a zamestnal sa. Ale niekomu aj takáto úplne normálna a nevinná situácia stála za to, aby z toho urobil senzáciu.

Ivan Lehotský