Prvotný účel bol predovšetkým strelecký výcvik milícií a Newyorskej národnej gardy. Popri vojenskom výcviku založili tradíciu nadregionálnych streleckých pretekov, ktoré spopularizovali športovú streľbu. Najväčším impulzom však bol rok 1903, keď kongres na popud NRA rozhodol o podpore športovej streľby formou lacných nákupov streliva a zbraní zo štátnych arzenálov. Vtedy začala byť prioritná streľba športová, lovecká a streľba pre zábavu, činnosť sa rozšírila a lovecké kurzy a kurzy pre políciu. Rástol aj počet inštruktorov, dnes ich má NRA okolo 40.000.
Hneď od počiatku sa NRA tvrdo stavala proti pokusom o reštrikcie nadobúdania zbraní. Od 70. rokov sa začala prioritne venovať politike a zákonodarstvu, na miestnej, štátnej aj federálnej úrovni. Od tejto doby sformovala známe politické tézy o nezmyselnosti sprísňovania vlastníctva zbraní, ktoré zákon dodržiavajúcemu občanovi zamedzujú brániť sa a paradoxne kriminálnikom sa získanie zbrane nie lenže nesťaží, ale naopak uľahčí sa im život, lebo menej ich obetí bude ozbrojených.
V NRA pochopili, že masová podpora, je dôležitá a rozšírili spoluprácu so skautmi, školami a ďalšími streleckými spolkami , ktoré združili v počte okolo 12.000. Rôznorodosť štátov a výkladu práva v nich v USA prinútila NRA založiť aj dôležitú „strážnu“ organizáciu – Institute for legislative actions ILA. Ma za úlohu byť v strehu a včas odhaľovať všetky pokusy o sprísnenie zbraňovej legislatívy, sledovať dianie na politickej scéne a nálady zákonodarcov. Vďaka desiatkam lobistov v zákonodarných zboroch, ILA efektívne umožňuje volebnú podporu silnej organizácie v najbližších voľbách pre zákonodarcov s priaznivým názorom. Ale najefektívnejším nástrojom je sieť 250.000 legislatívnych aktivistov – dobrovoľníkov, ktorý sú na pokyn z ústredia pripravení písať zákonodarcom, oslovovať ich, presviedčať a šíriť informácie do svojho okolia, klubov a médií.
Rozpočet NRA je tvorený predovšetkým príspevkami inzerentov v ich periodikách a prostriedkami spriaznených nadácií a fondov. Pre členov pripravuje zľavové programy na nákup tovarov a služieb a preventívne zdravotné programy. Okrem boja za lepšiu zbraňovú legislatívu sa väčšia časť rozpočtu používa na podporu streleckého športu a jeho propagáciu po celých USA.
V porovnaní s USA v Európe boj so zbraňovou legislatívou sťažuje dlhšia národná a kultúrna kontinuita existencie jednotlivých európskych národov a štátov, ktorá rozriedila spoločenskú potrebu vlastníctva zbraní pre vlastné prežitie. Ak vynecháme etnický konflikt v bývalej Juhoslávii, občiansku vojnu na Ukrajine, tak povedomie jednotlivca v ostatných krajinách Európy, o potrebe vlastníctva zbraní pre vlastnú ochranu a prežitie môže byť len na základe sprostredkovaných skúseností z 2. svetovej vojny. Historická absencia úspešnej kontinentálnej občianskej vojny za vlastnú slobodu, ktorá by v spoločnosti pestovala tradíciu boja jednotlivca za svoje práva so zbraňou v ruke, spôsobuje nezáujem a nepochopenie verejnosti o dôležitosti vlastníctva zbraní a brannej prípravy verejnosti pre prípad vojenského ohrozenia štátu.
Paradoxne Európa možno už v krátkej dobe zažije vlastnú občiansku vojnu a bude tak konfrontovaná s nutnosťou mobilizácie a ozbrojenia verejnosti. Nekontrolovaný prísun ekonomických utečencov a s ňou rastúci islamský terorizmus a prudký nárast kriminality v západnej Európe, unáhlený kultúrny stret arabského a európskeho sveta na území Európy zákonite vyústi ak nie v celoeurópsky tak určite v občianske ozbrojené konflikty na úrovni jednotlivých štátov.
Amerika môže byť vzorom pre Európu v riešení nepríjemnej budúcnosti. Vďaka NRA si bezbolestne a racionálne cvičí tu najlepšiu a najlacnejšiu armádu na svete. Armádu športových strelcov a vlastníkov zbraní, zodpovedných dobrovoľníkov pripravených postaviť sa na ochranu svojej vlasti.
Karol Jerguš