Bratislava 16. júla (TASR) – Volič už nebude volič, ale osoba oprávnená voliť, voličský preukaz sa premenuje na hlasovací preukaz, v referende budeme môcť hlasovať aj poštou a za porušenie zákona budú hroziť peňažné pokuty až do 1000 eur. Do zápisníc komisií pribudne nový údaj – počet zvolených žien a mužov. To sú niektoré navrhované zmeny, ktoré má priniesť zákon o podmienkach výkonu volebného práva.
Právna norma združuje pravidlá pre všetky druhy volieb na Slovensku. Ministerstvo vnútra ňou chce od januára budúceho roka sprehľadniť systém či zjednotiť terminológiu. Od navrhovaných zmien si sľubuje aj úsporu. Podľa odhadov by mal v roku 2014 štát ušetriť 219.232 eur, v roku 2016 by mala byť úspora 1.105.232 eur. Zákon je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nerieši zmeny v oblasti volebnej kampane. Tou sa má po novom zaoberať samostatný zákon o kampani.
Navrhovaný zákon o podmienkach výkonu volebného práva tvorí všeobecná časť týkajúca sa napríklad zásad volebného práva, postupu pri hlasovaní či zisťovania výsledkov volieb. Iné časti upravujú pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta SR a pre referendum. Pri plebiscite navrhuje ministerstvo zaviesť možnosť hlasovania aj poštou, ako je to napríklad pri voľbách do Národnej rady SR. "Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní," dôvodí rezort vnútra. Zmeny by sa mali dotknúť aj stálych zoznamov voličov. Vedú ich obce. Po novom v nich majú viesť aj údaje o cudzincoch s trvalým pobytom na území obce. "Táto zmena má význam pri zostavovaní zoznamov voličov pre voľby, v ktorých sa priznáva aktívne volebné právo cudzincom," vysvetľuje ministerstvo.
Ďalšou novinkou sú finančné pokuty, ktoré by mohlo ministerstvo vnútra udeliť v niekoľkých prípadoch. Pokutu 1000 eur uloží rezort obci, ktorá uvedie v zozname voličov osobu neoprávnenú voliť, vydá hlasovací preukaz voličovi a nevyčiarkne ho zo zoznamu voličov. O 20 eur príde ten, kto bude narúšať poriadok vo volebnej miestnosti, ako aj ten, kto neodloží po hlasovaní nepoužité hlasovacie lístky do schránky na to určenej. Pokuta 100 eur neminie voliča, ktorý požiada pre voľby do Európskeho parlamentu o zápis do zoznamu voličov v inom členskom štáte EÚ a zároveň aj do zoznamu voličov v SR. Rovnakú pokutu má dostať volič, ktorý uvedie v čestnom vyhlásení ku kandidátnej listine nepravdivý údaj.
Právo voliť má mať podľa zákona aj naďalej osoba od 18 rokov, ktorej nič nebráni vo voľbe. Zákon definuje aj to, kedy človek voliť nemôže. Ide napríklad o väzňov, ktorí spáchali obzvlášť závažné zločiny, či o ľudí pozbavených spôsobilosti na právne úkony. Tieto pravidlá sú v zákone rovnaké pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Pokiaľ ide o pasívne volebné právo, teda o právo byť zvolený, tam sa pravidlá líšia. Napríklad, za poslanca Národnej rady SR aj EP môže byť zvolený občan od 21 rokov s trvalým pobytom na Slovensku. Kandidát na predsedu samosprávneho kraja musí mať 25 rokov a trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia.
V súčasnosti máme pre každé voľby samostatný zákon, ktorý upravuje pravidlá hlasovania i kampane – zákon o voľbách do Národnej rady SR, zákon o spôsobe voľby prezidenta SR a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta SR, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. K prijatiu akéhosi volebného kódexu sa zaviazala vláda vo svojom programovom vyhlásení. Navrhnutými zákonmi nemení princípy a pravidlá jednotlivých volieb.