Kosovo 7. februára 2018 (HSP/Foto:wikimedia)
Na youtubovom kanály Kráľovia a generáli sa objavilo zaujímavá animácia kosovskej bitky. Bitka sa konala 15. júna 1389 pri Prištine medzi srbskými a kosovskými armádami
Po smrti kráľa Dušana, za ktorého vlády štát zažíval územný a kultúrny rozmach, sa následne krajina začala rozpadať na panstvá súperiacich kniežat. Pre tieto spory však začali ignorovať hrozbu v podobe Osmanskej ríše na čele so sultánom Nuránom I.
Turci tak začali využívať vnútorné i vzájomné konflikty rôznych balkánskych štátov a porážali ich. V roku 1363 tak porazili Macedónsko a v orku 1386 v bitke pri Niši Turci porazili aj najsilnejšie srbské knieža Lazara Hrebeljanoviča. Ten sa však nevzdal a obe strany tak pokračovali v meraní síl.
K rozhodujúcej bitke došlo na deň sv. Víta na planine Kosovo pole. Lazar mal proti turkom široké spojenectvo a na strane Srbov bojovali aj Bulhari, Bosniaci, Chrováti, Albánci a menšie jednotky z Valašska a Uhorska.
Turecké vojsko však bolo v početnej prevahe, lepšie zorganizované a mali lepšiu výzbroj. Napriek veľkej snahe kresťanskej armády ich z veľkej časti pobili.
Toto víťazstvo nezachránilo ani to, že jeden zo srbských veliteľov Miloša Obiliča sa počas bitky nechal odviesť pred sultána Muráda s tým, že chce Lazara zradiť. Keď sa však k Murádovi priblížil prebodol ho dýkou. Smrť ich vodcu Turkov ešte viac rozzúrila. Na jeho miesto nastúpil jeho syn Bajazit, ktorý víťazstvo doviedol do konca.
Na základe pokynov od sultána Bajazita knieža Lazar s ešte ďalšími zajatcami padol do zajatia a prišiel o hlavu. Po tejto mučeníckej smrti sa z neho stal jeden z najvýznamnejších svätcov srbskej pravoslávnej cirkvi. Po tom všetko osmanská ríša odišla z bojiska a aj zo Srbska.
Dnes nikto nedokáže s určitosťou povedať, koľko hodín bitka trvala a aký mala priebeh. Pramene, ktoré by mali dať na túto otázku odpoveď, sú nejednoznačné, ba dokonca protichodné. Výpovede kronikárov a letopiscov sa líšia podľa náboženského zaradenia a štátnej príslušnosti autora, najautentickejšie z nich charakterizuje stručnosť, neskoršie zasa obsiahlosť a sklony k drobnokresbe udalostí, ktoré nemožno spätne overiť. Nad historickým faktom definitívne prevládol mýtus a legenda.
Vo videu sa tiež spomínajú konflikty, ktoré predchádzali vojne na Kosovskom poli, ako napríklad bitka pri Marici v roku 1371, či bitka pri Pločniku v roku 1387.