Kňažko: Z požiadaviek novembra ’89 sa splnili iba slobodné voľby

Bratislava 14. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR–Štefan Puškáš)

Za 30 rokov od novembra 1989 sa z jeho požiadaviek splnili iba slobodné voľby, tvrdí herec a jeden z tribúnov Nežnej revolúcie Milan Kňažko

Už 25. novembra 1989 sa zverejnilo Programové vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov, pripomína v rozhovore pre agentúru SITA. Z tohto dokumentu však čakajú dodnes na splnenie podľa Kňažka body ako odluka cirkvi od štátu, rovnosť pred zákonom, uprednostnenie odbornosti pred straníckou príslušnosťou, skutočná nezávislosť nezávislých inštitúcií, ako je prokuratúra, polícia, či verejná kontrola.

„Vo výpočte toho, čo sa nenaplnilo, by som mohol dlho pokračovať. Nech si každý urobí úsudok, čo sa naplnilo a aké máme rezervy. Vďaka Nežnej revolúcii však máme slobodné voľby,“ zdôraznil Kňažko a dodal, že od Nežnej revolúcie sa vystriedalo 13 vlád a osem premiérov a im treba adresovať kritické aj pochvalné reflexie.

V plnení cieľov novembra ’89 existujú podľa Kňažka značné rezervy. Jeho požiadavky však treba jednoznačne pripomínať. „Odborníci tvrdia, že na to, aby sme dosiahli ich naplnenie, treba 60 rokov. Neznamená to však, že budeme čakať so založenými rukami. Každý deň preto treba niečo urobiť a možno to bude len 59 rokov. Určite netreba zaspať na vavrínoch,“ upozorňuje známy herec a bývalý politik pri hodnotení plnenia cieľov Nežnej revolúcie.

„Treba si uvedomiť, že demokracia je proces. To nie je fráza. Je veľmi zraniteľná a demokraciu nerobia iba politické strany, ale väčšina, my všetci. My všetci by sme mali prispievať každý deň k tomu, aby sa zachovali hodnoty, ktoré demokraciu vytvárajú,“ odpovedal Kňažko na otázku, ako v súvislosti s reflexiou Novembra 1989 hodnotí aktuálnu politickú a spoločenskú situáciu.

Tvrdí, že hovoriť treba nielen o hodnotách demokracie, ale aj o príčinách, prečo sa nedarí naplniť ich tak, ako chceme. Otázkou však podľa jeho názoru je, či väčšina naozaj môže všetko, či väčšina rešpektuje aj iné pravidlá, menšinu, zdravý rozum či logický argument.

„Pretože, ak si väčšina zvolí napríklad generálneho prokurátora, tak to nebude nezávislé, ak k tomu potrebuje iba väčšinu. A to sa týka polície, nezávislých kontrolných orgánov, spravodajskej služby. Lebo ak väčšina rozhodne iba svojou väčšinou, tak sme tam, kde sme boli. Na to si treba dávať veľký pozor,“ zdôraznil Kňažko s tým, že do hry vstupuje aj korupcia či volebný systém. Preto by sme mali rozoznávať tie javy, ktoré prispievajú k tvorbe totalitného systému alebo jeho čiastočnej existencii, ako sú lož, pokrytectvo a korupcia. „Pri prvom náznaku by sme mali vypustiť poplašný signál a nedopustiť, aby sa nám totalita opäť vrátila,“ dodal.

Ak sa podľa Kňažka hovorí o pokrytectve, patrí do toho aj politický podvod. „Nech si každý odpovie, ktorá politická strana je naozaj taká, ako o sebe tvrdí, či to je sociálna demokracia, či sú to liberáli, či sú to konzervatívci, kresťania. Je to naozaj tak?“ povedal ďalej Kňažko, ktorý sa zároveň pýta, prečo vznikajú strany so záhadným, o ich politickej orientácii nič nehovoriacim názvom. Myslí si, že takto sa vytvára klamlivá situácia.

„Používame termíny, ktoré nesedia. Predávame mydlo v obale na čokoládu a to je podvod. O tomto sa treba rozprávať veľmi otvorene. Pretože, akonáhle nepomenujeme veci pravým menom, tak tu utkávame pavučinu, do ktorej sa chytíme všetci bez rozdielu. Treba mať odvahu na to, aby sme pomenovali veci pravými menami, pretože inak nemožno riešiť situáciu,“ tvrdí Kňažko, podľa ktorého je práve toto najväčšia choroba dnešnej politiky.