Povedzme to nahlas: o úspech na majstrovstvách sveta nás pripravila primitívna protiruská nenávisť

Bratislava 24. mája 2023 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)

Slovensko tesne nepostúpilo do štvrťfinále Majstrovstiev sveta v hokeji. Chýbala naozaj len trocha šťastia – alebo skôr pár špičkových hráčov z druhej najlepšej súťaže sveta, ktorí nemohli prísť iba kvôli odpornej primitívnej politizácii športu?

Nie je to chyba tých, ktorí tam boli. Náš mladý tím statočne bojoval a chlapci určite nesklamali, veď všetky zápasy, ktoré prehrali, boli výsledkovo tesné a nedá sa poprieť, že keby mali na hokejkách trochu viac šťastia, mohli sme byť vo štvrťfinále my namiesto domácich Lotyšov.

Chýbala trocha šťastia – lenže šťastie praje pripraveným. Keby sme mali na tohtoročnom šampionáte vo Fínsku a Lotyšsku silnejší tím, tak by všetko bolo inak. Nie, ani tak by sme nemali zaručenú miestenku vo štvrťfinále, ale o poznanie silnejší tím by mal nepochybne väčšie šance.

A o tom, že by mužstvo bolo silnejšie, keby ho obohatili skúsení kvalitní hráči z KHL, druhej najsilnejšej ligy sveta, hádam nie je treba diskutovať. Naša hokejová základňa je v porovnaní s inými hokejovými krajinami veľmi úzka, na rozdiel od nich slovenský tím veľmi cíti absenciu tých najlepších na každom poste. Tentoraz sa síce zázračne objavili hneď dve nové brankárske hviezdy, ale nič sa nedá robiť: v poli jednoducho kvalita občas chýbala.

V KHL v tejto sezóne pôsobili Samuel Buček, Michal Čajkovský, Július Hudáček, Adam Húska, Christián Jaroš, Tomáš Jurčo, Michal Krištof, Adam Liška a Patrik Rybár, čo sú zväčša hráči, ktorí by sa nestratili ani v NHL. Piati z nich (Čajkovský, Húska, Jaroš, Jurčo, Krištof a Rybár) majú bronzovú medailu z vlaňajšej olympiády a k tomu netreba už nič dodávať.

„Dospeli sme k jednotnému názoru, že pre koncentráciu nášho tímu na MS bude lepšie, ak v tejto sezóne hráčov z KHL z účasti na šampionáte vynecháme,“ uviedlo vedenie národného tímu ako oficiálny dôvod. No nebudem chodiť okolo horúcej kaše a napíšem to rovno: je to naozaj hlúpa a trápna výhovorka na zakrytie faktu, že funkcionári jednoducho zbabelo podľahli mediálnym či iným tlakom a v podstate zradili svoje poslanie: zabezpečiť čo najsilnejšie mužstvo, ktoré by mohlo hrať o medaily.

Pritom naozaj nebolo nevyhnutné byť pápežskejší ako pápež. Veď napríklad mužstvo Kazachstanu je zložené takmer výhradne z hráčov, ktorí hrajú KHL! Na čo sa vlastne chcelo panstvo zo SZĽH hrať? Čo chceli hokejoví papaláši komu dokázať?

Podobne to v rozhovore zhodnotil aj bývalý skvelý hokejista Ľubomír Višňovský, keď poukázal na fakt, že napríklad v kanadsko-americkej NHL po celý čas stále hrajú ruskí hráči, nikto ich neposlal domov. A tiež položil otázku: tak na čo sa tu my teda hráme?

Ani jeden z tých hrdinov, hokejových veteránov, ktorí nielen u nás, ale napríklad aj v susedných Čechách sa priam predháňajú v čím hustejších protiruských výrokoch a dožadujú sa čím radikálnejších trestov, sankcií a vylučovania Rusov zo športu a vlastne zo všetkého, ani jeden z nich neprotestoval, keď napríklad Spojené štáty bez akéhokoľvek mandátu zločinne bombardovali Juhosláviu, Irak, obsadili časť Sýrie, vtrhli do Afganistanu a pod.

Tento ich dvojitý meter je nad slnko jasnejším dôkazom, že tu nejde o žiadnu spravodlivosť, o žiadne naozajstné hodnoty, o žiadne fair play, ale o obyčajné riťolezectvo, politický konjunkturalizmus a primitívny šovinizmus.

Preto môžeme konštatovať – a darmo to teraz budú politruci z mainstreamu všakovako zaonačovať – že slovenský tím okrem súperov na tohtoročných majstrovstvách sveta porazila aj obyčajná protiruská nenávisť. Taká je pravda.